Gastroezofageálna refluxová choroba- definícia

Gastroezofageálna refluxová choroba (GERD) je chronický stav, pri ktorom sa žalúdočné kyseliny pravidelne vracajú do pažeráka. Pažerák je trubicový orgán spájajúci hltan so žalúdkom, dlhý približne 25 až 28 cm. Pozostáva zo svaloviny, ktorá je na začiatku priečne pruhovaná a ku koncu hladká. Vnútorná strana pažeráka je pokrytá sliznicou obsahujúcou exokrinné žľazy, ktoré zvlhčujú potravu a uľahčujú jej prechod tráviacim systémom. Za normálnych okolností je na konci pažeráka zvierač, ktorý zabraňuje spätnému toku jedla a žalúdočných štiav. Ak je tento zvierač oslabený alebo nefunguje správne, umožňuje návrat žalúdočného obsahu späť do pažeráka a dokonca aj do úst. Kyslý obsah žalúdka dráždi výstelku pažeráka, čo môže viesť k zápalu a ďalším problémom. Hlavné príznaky GERD sú pálenie záhy, nevoľnosť a návrat potravy do úst. Reflux sa môže objaviť iba na krátku dobu, ale môže pretrvávať aj hodiny, prípadne sa môže počas dňa opakovať viackrát. Situáciu zhoršuje aj nedostatočná peristaltika pažeráka, ktorá neposúva dostatočne rýchlo tento obsah naspäť do žalúdka.

Klinický obraz

 Reflux žalúdočného obsahu do pažeráka vyvoláva tlak, pálenie a bolesť v nadbruší, často s pocitom „kyseliny“ („pálenie záhy“) v pažeráku, ktorá sa propaguje za hrudnú kosť až do krku. Vyskytuje sa aj regurgitácia a niekedy aj vracanie kyslého obsahu. Pacient má pocit nepríjemného a bolestivého prehĺtania (dysfágia, odynofágia). Ťažkosti sa väčšinou prejavujú častejšie v ležiacej polohe alebo v predklone. Diagnózu upresní endoskopické, röntgenové a histologické vyšetrenie pažeráka a žalúdka. V závislosti od agresivity žalúdočnej stavy nastávajú v postihnutej oblasti pažeráka zápalové časti sliznice, čo neskôr pri hojení vytvára jazvovité zúženie pažeráka so zhoršením jeho priechodnosti pre potravu. Symptómy tohto ochorenia môžu vyvolať aj niektoré potraviny: – chemické zloženie jedla je v tomto prípade obzvlášť dôležité, pretože môže dráždiť nervové zakončenia v zapálenej sliznici pažeráka a vyvoláva vyššie uvedené ťažkosti (napr. korenie, citrusové plody, káva, alkohol, kypridlá, štipľavé koreniny, silné minerálky, extraktívne látky z masa, silné vývary atd.)

Príznaky pažerákového refluxu:

• pálenie záhy, čo je pocit pálenia na hrudi, ktorý sa spravidla dostavuje po jedle alebo v noci,
• nevoľnosť a niekedy aj zvracanie (najmä u kyslých jedál a nápojov),
• kyslastý zápach z úst,
• bolesť na hrudníku,
• sťažené prehĺtanie,
• pocit hrče v hrdle,
• ťažkosti s dýchaním,

Okolnosti, ktoré vplývajú na vznik pažerákového refluxu:

• tehotenstvo, nadváha, obezita, porucha spojivového tkaniva, dlhodobý stres
• fajčenie
• nesprávne stravovacie návyky
• veľké množstvo jedla naraz
• konzumácia alkoholu
• užívanie niektorých liekov
• nedostatok pohybu

Liečebná výživa a životospráva- antirefluxná diéta

Prijímať chemicky nedráždivú potravu v rámci šetriacej diéty

Vyhnúť sa potravinám, ktoré spôsobujú dráždenie terminálneho pažeráka alebo stimulujú produkciu kyseliny chlorovodíkovej, ako je napríklad prepečený tuk, mastné jedlá, čokoláda, niektoré múčniky, šumivé minerálky, víno, pivo, koncentrovaný alkohol, čierna káva a iné (podrobnejší opis sa nachádza dole). 

Nejesť naraz veľké množstvo jedla, radšej jesť menej, ale častejšie, neprejedať sa, nejesť aspoň 2 hodiny pred spaním. 

Pri nadhmotnosti alebo obezite treba nízkoenergetickou diétou znížiť hmotnosť tela aspoň o 5-10 kg, aby sa znížil vnútrobrušný tlak na žalúdok. 

Opatrenia z hľadiska životného štýlu. Čo teda na reflux?

Upraviť lieky – niektoré lieky ako nitráty, betablokátory, blokátory kalciového kanála, nesteroidné antireumatiká a iné môžu podporovať reflux do pažeráka znížením tonusu svalstva alebo chemickým dráždením. 

Pri akejkoľvek činnosti uvoľniť vnútrobrušný tlak – nedvíhať ťažké predmety, nepoužívať opasky, nevykonávať  sústavne sedavú prácu a podobne.

Nefajčiť – fajčenie dráždi sliznicu žalúdka. 

Treba na posteli ležať tak, aby boli nohy postele pod hlavou zvýšené o 10 cm (zabránenie refluxu žalúdočného obsahu do pažeráka v horizontálnej polohe). Pri pretrvávajúcich ťažkostiach a zápale sliznice je nevyhnutná aj pravidelná medikamentózna liečba (antacidá, blokáda tvorby kyseliny chlorovodíkovej).

GERD diéta – potraviny, ktorým by ste sa mali vyhnúť

Sladké jedlá – zákusky, cukríky, čokoláda, sladené, sýtené nápoje ako napríklad cola …

Mastné a vyprážané jedlá – fast food, hranolčeky, hamburgery, pizza, vyprážané bravčové ale aj iné mäso, krkovička, klobásy, škvarky, slanina, masť, polotovary. Mäso je vhodné pred tepelnou úpravou zbaviť tuku (odstrániť kožu, blany, šľachy)

Nadmerne slané a sladké jedlá – solené semiačka, solené arašidy, slané snacky, tyčinky, celkovo nadmerné solenie akýchkoľvek jedál

Korenisté jedlá – rôzne druhy korenín, pikantné omáčky, chilly, dráždivé koreiny (napr. červená paprika, čierne korenie) 

Alkohol – má nepriaznivý toxický účinok na pažerák, žalúdok aj pečeň.

Cigarety

Nepravidelné/nadmerné stravovanie – prejedanie sa celkovo zaťažuje tráviaci trakt.

Dbajte na to, aby ste do jedálneho lístka nezaraďovali veľmi čerstvé pečivo a kysnuté cestá, a ani pečivo posypané makom a s orechami.. Radšej staršie biele pečivo. 

Vyhýbať sa treba konzumácií citrusov, paradajkových produktov, čokolády, kakaa, kávy, mentolu, čierneho korenia, bublinkových nápojov, Coly

Výber vhodných jedál:

Polievky – môžete zahustiť múkou opraženou nasucho, zátrepkou. Maslo alebo olej možno pridať až do hotovej polievky. Ako závarku môžete použiť rezance, ryžu, krúpky, pečivo, krupicu, vajcovú hmlu a sadlinu.

Mäso – malo by byť prevažne chudé (napríklad kuracie mäso, morčacie mäso, hovädzie chudé, bravčové chudé), je potrebné vyhýbať sa mastnému mäsu, údeninám, konzervám a paštétam. Z mäsových výrobkov možno konzumovať (neúdené) – chudú šunku, diétnu salámu, jemné párky (bez horčice alebo kečupu).

Prílohy – môžete použiť ryžu, cestoviny, halušky, suchárové knedle, zemiaky, pšeno. Zemiaky sú vhodné v rozličnej úprave (varené, pečené, ale nie vyprážané.) 

Zelenina – najvhodnejšia je čerstvá, prípradne mrazená, zriedkavejšie by ste mali používať sterilizovanú (kvôli vysokému obsahu soli a octu). Zelenina má byť ľahko stráviteľná, nenafukujúca, napríklad mrkva, zeler, petržlen, listová zelenina, tekvica, špenát. Zeleninu treba poriadne ošúpať a očistiť a nepoužívať starú, drevnatú zeleninu.

Mlieko a mliečne výrobky – mali by ste konzumovať prevažne nízkotučné výrobky (mlieko, jogurty, mäkký tvaroh, cottage cheese, mozarella, tvrdé syry, acidko, nízkotučná kyslá smotana)

Tuky – pridávajte už do hotového jedla, maslo v malom množstve, olivový olej, repkový olej lisovaný za studena.

Korenie – môžete použiť petržlenovú vňať, zelerovú vňať, sušenú bazalku, bobkový list, majoránku, rascu, kôpor.

Ovocie: preferovať ľahko stráviteľné nenafukujúce druhy, bez šupky, bez zrniečok. Napríklad: banán, jablko, marhuľa, nektarinka, alebo kompóty (marhuľový, broskyňový). Treba si dávať pozor na ovocie ktoré obsahujú zrniečka a malé kôstky. (Napr. bobuľovité ovocie, maliny, černice, čučoriedky) 

Tepelná úprava: preferovať šetriace tepelné úpravy: varenie, dusenie, pečenie v pare alebo alobale. Zahusťovať len múkou opráženou na sucho, zemiakom, škrobom, alebo vlastnou potravinou. 

Zaujal vás tento článok?

Moja certifikácia výživy a trénovania

Svoju odbornosť som dokázala aj na základe úspešného absolvovania certifikovaného kurzu Poradca pre výživu od spoločnosti Winstitut. Poznatky a štúdie ohľadom výživy však neustále napredujú, a preto je pre mňa dôležité neustále na sebe pracovať a zdokonaľovať sa. Vďaka desiatkam školení, kurzov a workshopov stále rozširujem svoje nadobudnuté vedomosti a zručnosti. Okrem výživy milujem aj pohyb a vzdelávam sa aj v tomto smere. Preto som sa rozhodla že absolvujem kurz Kondičného trénera I. stupňa v Efect Fit, aby som mohla aj takto pomáhať ľudom.

Náš tráviaci systém sa skladá z celého množstva orgánov, ktorými potrava prechádza, ktorý sa začína ústami a končí análnym otvorom,  ale aj z pomocných orgánov a žliaz, ktoré tvoria enzýmy a inú sekréciu na správne trávenie.

Medzi žľazové orgány patrí okrem pankreasu a pečene aj žlčník a práve o ňom bude tento článok. V typickom prípade je to malý orgán hruškovitého tvaru, ktorý sa nachádza na pravej hornej časti brucha. Topograficky je lokalizovaný pod pravým lalokom pečene. V žlčníku sa hromadí a zahusťuje žlč, ktorá sa tam dostane žlčovými cestami z pečene. 

Ako funguje žlčník? 

Keď sa najeme a natrávená potrava prejde zo žalúdka do tenkého čreva, črevo vysielajú hormóny (cholecystokinín) signál na vyprázdnenie žlčníka. Žlčník potom vypudí zásobu žlče, ktorá do neho priteká cez žlčovod a odteká žlčovým vývodom do tenkého čreva, do dvanástnika.  Hlavnou úlohou žlčníka je emulgácia skonzumených tukov v tenkom čreve , čo umožní ich trávenie s črevnými a pankreatickými lipázami. Žlč pomáha aj vo vstrebávaní vitamínov rozpustných v tukoch, a okrem toho za zúčastňuje na neutralizácii kyslej tráveniny. 

NAJČASTEJŠIE CHOROBY ŽLČNÍKA: 

• Cholelitiáza (žlčové kamene) 

• Cholesterolové kamene  (v pečeni vzniká a do žlči sa vylučuje príliš veľa cholesterolu) Známe faktory, ktorý zvyšujú riziko cholesterolových kameňov: obezita a nadváha, hladovky, rapídne chudnutie, nedostatok telesnej aktivity, dlhodobé tráviace problémy, vysoké triglyceridy v krvi, užívanie niektorých liekov… 

• Cholecystitída (zápal žlčníka) môže byť akútny a chronický . Akútny zápal vzniká väčšinou kvôli kameňom, pretože dochádza k obštrukcii žlčového vývodu, ktorý vedie žlč zo žlčníka do spoločného vývodu.  

ZÁSADY DIÉTNEHO STRAVOVANIA PRI CHOROBÁCH ŽLČNÍKA 

Choroby a poruchy tráviacich orgánov vyžadujú väčšinou úpravu stravy, ktoré dokážu upraviť trávenie, znížiť nároky na prácu tráviaceho systému a uľahčiť prechod potravy tráviacim traktom. Šetriace diéty chránia tráviaci trakt trojakým spôsobom: 

1/ Mechanicky: 

• Zo stravy sa vylučujú nestráviteľné zložky potravy, šupky, jadierka, kôstky… 

• Silne nafukujúce potraviny s obsahom jednoduchých sacharidov, prípadne oligosacharidov (strukoviny napríklad) 

• Stará, drevnatá zelenina, prezreté ovocie a zelenina 

• Šľachy, blany, chrupky, tučné druhy mäsa 

Dôležitá je aj mechanická úprava stravy: Konzistencia jedla mechanicky šetrí tráviaci trakt, nezvyšuje neúmerne peristaltiku.    Stravu potrebujeme upraviť do: 

• Kašovitej 

• Mixovanej 

• Mletej a pasírovanej formy 

Stravu odporúčam pripraviť šetrnými technologickými postupmi ako: dusenie, varenie, pečenie v alobale alebo v pare.  Pokrmy odporúčam zahustiť ,,diétnou zápražkou“ (múka sa opraží nasucho a pridá sa do nej tuk), múkou rozmiešanou vo vode, mixovanou zeleninou, strúhaným zemiakom, alebo zemiakovým škrobom. Pre získanie lepšej farby šťavy obalíme mäso do hladkej múky a opečieme ho na rozpálenej panvičke alebo hrnci (vhodný riad je napríklad riad s teflónovou vrstvou) bez tuku. Zalejeme netučným vývarom alebo vodou a ďalej tepelne upravíme. Tuk odporúčam pridávať až do hotového pokrmu. Cesnak, cibuľa a niektoré koreniny (korenie, nové korenie, bobkový list) je možné v šťave vydusiť a potom z pokrmu odstrániť. Vyprážanie, opekanie na tuku a fritovanie nie je pre túto diétu vhodné. 

2/ Chemicky  Zo stravy treba vylúčiť alebo obmedziť potraviny, ktoré dráždia tráviaci trakt tým, že urýchľujú a zvyšujú vylučovanie tráviacich štiav, alebo chemicky dráždia sliznicu tráviacej trubice.  Potraviny, ktoré sa vylučujú: 

• dráždivé, 

• korenisté, 

• pikantné, 

• štipľavé, 

• nadmerne slané a sladké, 

• mastné, tučné a vyprážané jedlá, 

• jedlá s ostrými príchutami, 

• silné mäsové extrakty (napríklad bujóny) 

• čierna zrnková káva, alkohol, sýtené nápoje 

• údeniny, tučné mäsové výrobky.  

3/ Termicky- Tepelné šetrenie: 

Veľmi vysoká alebo veľmi nízka teplota tiež môže dráždiť, preto odporúčam konzumovať jedlá v primeranej teplote, a pomaly poriadne rozžuť jednotlivé kúsky jedla. Nepriaznivý vplyv horúcich alebo studených jedál sa prejaví na slizniciach jednotlivých orgánov ako napríklad sliznica ústnej dutiny, pažeráka, hltana a žalúdka. Ideálna je vlažná teplota konzumovaných jedál.  Veľký dôraz kladieme na výber a množstvo tukov. Používame malé množstvo kvalitných olejov a podľa potreby vyberáme varianty so zníženým obsahom tuku. Dôležité je dodržiavanie pravidelnosti rozdelenia jedál. Odporúča sa jesť častejšie v malých dávkach, najlepšie 5-6 x denne.   

Výber potravín a pokrmov pri žlčníkovej diéte

Tuky: maslo, oleje (repkový, olivový, slnečnicový).
Mäsá: vyberáme chudé (bravčové, hovädzie, teľacie, kura, morka, králik, rybie filé, Pangasius, kapor, pstruh).
Údeniny: len chudá šunka (kuracia, bravčová, detská)  
Vajcia: Vajcia celé či žĺtok sa povoľuje v množstve ½ ks za deň ako súčasť pokrmov, bielky sú povolené bez obmedzenia.
Mlieko a mliečne pokrmy: netučné alebo polotučné mlieko sladké aj kyslé – obsah tuku do 1,5% (ak sa znáša). Jogurt, jogurtové nápoje so zníženým množstvom tuku, netučný a polotučný tvaroh prírodný či ochutený povoleným ovocím alebo zeleninou, syry čerstvé, tvrdé, tavené do 30% tuku v sušine bez pikantnej príchute.
Obilniny: pšeničná krupica, detská krupica, pšeničná múka biela, ryža, ryžová múka, vločky, kukuričná múka i krupica.
Pečivo: vodové netučné pečivo z bielej múky, starší biely chlieb, toastový chlieb, staršie netučné pečivo – napríklad vianočka, detské piškóty, netučné keksy bez príchute.
Polievky: vývary zo zeleniny, obilninové, slabé mäsové. Vhodné závarky sú cestoviny, ryža, vajcová hmla (len z bielok), osušená žemľa.
Zelenina: vhodná je čerstvá, mrazená alebo sterilizovaná nenadúva do mäkka upravená. Vhodné druhy: mrkva, zeler, petržlen, tekvica, cuketa, mladý kaleráb, karfiol a brokolica v menšom množstve kombinované s nenafukujúcou zeleninou, hlávkový a ľadový šalát. Paradajky (lúpané a bez zrniečok), paradajkový pretlak, jemný kečup. Cibuľa len na vyvarenie.
Ovocie: používame mechanicky alebo tepelne upravené, vyzreté, prípadne lúpané. (Kompóty, želé, pyré, šťavy, mušty, ovocné kaše). Vhodné ovocie sú banány, jablká, marhule, broskyne.  Citrusové ovocie radšej podávame ako šťavu, alebo dužinu. Najlepšie sa znášajú mandarínky a sladké pomaranče.
Prílohy: Podávame zemiaky v rôznej úprave bez tuku, ryžu, cestoviny, suchárové knedle, halušky, zemiakové knedle, žemlová knedla.
Múčniky: pudingy, kaše z nízkotučného mlieka, diétna žemľovka, piškótové cestá šetriacim spôsobom.
Korenie: zelené vňate, vývar z rasce, bobkový list, majorán, sušená bazalka, ligurček. 
Nápoje: voda, voda so šťavou, ovocné šťavy, mušty a džúsy riedené, bylinné čaje, ovocné čaje, čierny aj zelený čaj, minerálne vody vyprchané. 

Pripravila som pár receptov, ktorí sú vhodné do žlčníkovej diéty. Je dôležité pripomenúť, že stravovanie je u všetkých ľudí, ktorí majú ťažkosti so žlčníkom, veľmi individuálne – niekto dokáže tolerovať aj potraviny zo skupiny „nevhodných“, niekomu zas robia ťažkosti aj „vhodné“ potraviny. Je teda potrebné si po nástupe na žlčníkovú diétu odsledovať, ktoré potraviny vám robia ťažkosti a riadiť sa tým. Každý organizmus je individuálny a jedinečný a netreba na to zabúdať.   

MRKVOVÁ TORTA  

8 porcií  

Poleva: 300 g špaldovej múky  

4 väčšie mrkvy  

100 g trstinového cukru  

1 prášok do pečiva 

2 vajcia  

100 g nízkotučného jogurtu  

mletá škorica,  

mletý muškátový orech,  

sol  

150 g syru Lučina linie  

1 PL medu  

kôra z 1 pomaranča  

Mrkvu očistíme, nastrúhame na jemno a necháme chvíľu odstáť. Do misky dáme múku, prášok do pečiva, koreniny a soľ. Pridáme mrkvu a premiešame. Vajíčka vyšľaháme s cukrom na penu a pridáme jogurt. Do mokrej zmesi pridáme múku s mrkvou a miešame kým nevznikne hustejšie cesto. Na do tortovej formy vystrihneme papier na pečenie a boky vymastíme tukom. Cesto vylejeme do formy a pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C asi 25 – 30 min. Upečenú tortu necháme úplne vychladnúť. Medzitým pripravíme polevu. Všetky suroviny dôkladne zmiešame a natrieme na vychladnutú tortu.  

Tip: Namiesto polevy môžeme ozdobiť kolieskami mrkvy dusenej na vode s troškou cukru.  

CUKETOVÝ KOLÁČ S JABLKAMI 

 4 porcie  

150 g špaldovej múky 

 100 g cukety  

100 g mrkvy  

50 g trstinového cukru  

100 g jabĺk  

2 PL vody  

1 vajce  

mletá škorica  

1 kypriaci prášok do pečiva  

Cuketu, mrkvu a jablko ošúpeme a nastrúhame najemno. V miske zmiešame vajce, cukor, vodu, vanilku a pridáme cuketu, mrkvu a jablko. Pridáme múku, koreniny, prášok do pečiva a dobre premiešame. Zmes vylejeme do zapekacej misy a pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C približne 30 – 40 min. 

ŠALÁT S JAČMENNÝMI KRÚPAMI 

200 g jačmenných krúpkov  

1 uhorka  

100 g čerstvého špenátu  

10 reďkoviek  

2 PL olivového oleja lisovaného za studena, pripadne repkového oleja  

šťava z 1 citróna 

Soľ 

Krúpky prepláchneme a dáme variť v trojnásobku vody približne 25 min. Uhorku umy- jeme, rozkrojíme, zbavíme semienok a nakrájame na malé kocky. Reďkovky umyjeme a nakrájame na malé kocky. Špenát umyjeme a nasekáme najemno. Všetko spolu zmiešame. V hlbokej miske zmiešame olej, šťavu a soľ‘ podľa potreby. Krúpy ešte teplé zmiešame so zeleninou. Na záver pridáme zálievku. 

Zaujal vás tento článok?

Moja certifikácia výživy a trénovania

Svoju odbornosť som dokázala aj na základe úspešného absolvovania certifikovaného kurzu Poradca pre výživu od spoločnosti Winstitut. Poznatky a štúdie ohľadom výživy však neustále napredujú, a preto je pre mňa dôležité neustále na sebe pracovať a zdokonaľovať sa. Vďaka desiatkam školení, kurzov a workshopov stále rozširujem svoje nadobudnuté vedomosti a zručnosti. Okrem výživy milujem aj pohyb a vzdelávam sa aj v tomto smere. Preto som sa rozhodla že absolvujem kurz Kondičného trénera I. stupňa v Efect Fit, aby som mohla aj takto pomáhať ľudom.

Žlčník označovaný aj ako vesica fellea či vesica biliaris v latinčine, je orgán v tvare hrušky s dĺžkou približne 10 centimetrov. Tento vakovitý orgán sa nachádza pod pečeňou, ukladá žlč a počas trávenia ju uvoľňuje do tenkého čreva. Žlč je tekutina žltozeleného sfarbenia, ktorá sa tvorí v pečeňových bunkách a cez intrahepatálne žlčové cesty sa odvádza do žlčníka.

Problémy spojené s žlčníkom sú v súčasnosti stále častejšie. Medzi najčastejšie ochorenia žlčníka patria žlčové kamene, zápal žlčníka (cholecystitída), choledocholitiáza (prítomnosť kameňov v žlčových cestách), porucha biliárnej motility (je ochorenie gastrointestinálneho traktu charakterizované porušením odtoku žlče z pečene cez žlčové cesty tzv. biliárna dyskinéza), zápal žlčovodov, rakovina žlčníka a polypy žlčníka.

AKO BY MALA VYZERAŤ strava po operácii žlčníka?

Vhodné potraviny:

1. Mäso:

Preferovať nízkotučné druhy ako kuracie prsia, morčacie prsia, bravčové mäso (stehno, orech, karé, panenka), hovädzie mäso (nízka roštenka, vysoká roštenka, sviečková), ryby (aljašská treska, zubáč, pstruh dúhový a kapor), netučné králičie mäso, teľacie mäso.

2. Mäsové výrobky:

Detská šunka (nad 90 percent mäsa), kuracia, morčacia šunka s vysokým podielom mäsa, diétna saláma

3. Mlieko a mliečne výrobky:

(podľa toho ako ich pacienti tolerujú). V akútnej fáze mlieko samostatne nie je odporúčané a veľa pacientov má z neho tráviace problémy. Ak pacient dobre toleruje mlieko tak sú odporúčané nízkotučné a nepikantné mliečne výrobky.) Nízkotučné mliečne výrobky, nízkotučný tvaroh, jogurt, mozarella, tvrdé syry do 30% tuku, cottage cheese, acidko, kefír…

4. Vajíčka: 

Ako samostatný pokrm nie sú odporúčané, len na spojenie pokrmov raz denne.

5.Tuky: 

Kvalitné rastlinné oleje napríklad olivový, repkový, slnečnicový. Tuky zo živočíšneho pôvodu sa odporúčajú tesne po operácii úplne obmedziť, rastlinné maslo v malom množstve.

6.Pečivo: 

Vodové, netučné pečivo z bielej múky bez posýpky, biely chlieb, sendvič, kaiserka, žemľa, ideálne z predošlého dňa (pretože čerstvé kôrky môžu dráždiť). Dalej ryžové chlebíčky, sucháre, piškóty, netučná vianočka.

7. Obilniny: 

Ryža, zemiaky, pohánka, ovsené vločky, pšeničná krupica, kukuričná múka, cestoviny (najmä ryžové).

8. Ovocie a zelenina

banány, jablká, marhule, broskyne, citrusy, avokádo a kompóty (v menšom množstve). Ovocie podávame čerstvé, mrazené, tepelne upravené (napríklad jablková kaša). Ovocie treba mechanicky zbaviť šupiek a jadierok.

mrkva, petržlen, zeler, listový šalát, špenát, tekvica, cuketa, fazuľka, cvikla. 

Zelenina môže byť čerstvá, mrazená, alebo tepelne upravená do mäkka. Zelenina musí byť nenafukujúca, starú, drevnatú zeleninu sa neodporúča používať. Zeleninu pred konzumáciou treba poriadne očistiť, ošúpať a zbaviť všetkých zvyškov.

9. Nápoje

slabý čierny čaj, šípkový, ovocné čaje, bylinkové čaje (napríklad z pestrecu mariánskeho, mätový čaj, repíkový čaj…), ovocné šťavy, nesýtené minerálne vody.

10. Koreniny

pikantné, dráždivé koreniny obmedziť (chilli, čierne korenie, červená paprika…), a radšej používať na dochutenie bylinky, petržlenovú vňať, bazalku, bobkový list, provensálske bylinky, zelerovú vňať, kôpor, majoránka. Na dochutenie sú dalej vhodné citrónová a pomarančová šťava, vanilkový cukor, škorica.

11. Polievky

Netučné mäsové vývary, zeleninové polievky (mrkvová, zelerová, petržlenová, zemiaková, paradajková, špenátová), obilninové polievky (z ovsených vločiek, pohánková, ryžová)

Pozor na zahustené polievky, v tejto diéte nie sú vhodné, ak ta zahusťovať vlastnou potravinou, prípadne zemiakom.

NEODPORÚČANÉ JEDLÁ:

Mäso:

odporúča sa vyhýbať tučným mäsám a mäsovým výrobkom ako:
tučné červené mäso (bravčový bôčik, bravčová krkovička), divina, vnútornosti,(obličky, pečeň, srdce, mozog) údeniny, slanina, mäsové výrobky (tlačenka, klobásy, jaternice, mäsové konzervy, paštéty, párky), surové mäso,  tučné ryby, morské plody, rybacie konzervy v tuku a surové ryby.

Mliečne výrobky (plnotučné):
mlieko a mliečne výrobky: vysoko tučné, zrejúce a tavené syry, smotanové jogurty, smotana, šľahačka a bryndza, mäkké syry ( napr. bambino)

Pečivo: 

ešte teplé, čerstvé pečivo (čerstvé kôrky môžu dráždiť), knedle, kysnuté cesto, lístkové cesto a linecké cesto.

Ovocie (so šupkou a jadierkami, kôstkové a drobné ovocie):
hrušky, maliny, černice, ríbezle, egreše, čučoriedky, ďatle, figy, kiwi, hrozno, jahody, (odporúčaná je zriedená šťava z čučoriedok)

Zelenina (nafukujúca):
cesnak, cibuľa, pór, kel, kapusta reďkovka, paprika, paradajka, karfiol, brokolica (ak chcete konzumovať tieto potraviny tak odprúčam kombinovať s nenafukujúcou zeleninou, v menšom množstve napríklad so šalátom.

Nápoje:

sýtené (bublinkové) nápoje, silný čierny čaj, alkoholické nápoje (destiláty, pivo, víno), sirupy, silná káva (najmä „turek“) a čierna káva (bez mlieka a cukru) – max. 1x za deň.

Iné:

dochucovadlá: bujóny, majonéza, tatárska, kečup, ocot, horčica, worcester omáčka, sójová omáčka, ostré korenie, štiplavé korenie, chilli omáčka
konzervované jedlá, instantné jedlá (polievky) a jedlá rýchleho občerstvenia (napr. Hranolčeky, burgre, kebab),
orechy, mak (môžu dráždiť)

pochutiny: koláče, múčniky, cukroviny, čokoláda, čipsy a rôzne pochutiny (tieto hotové jedlá obsahujú obrovské množstvo tzv. skrytých tukov, a trans-mastných kyselín.)
tuky (bravčová masť, maslo vo väčšom množstve, rastlinné margaríny typu Flora, Rama).

Žlčníková diéta – úprava pokrmov
Najvhodnejšia kuchynská úprava pokrmov je varenie, dusenie a dusenie v pare. Pečieme v alobale, teplovzdušnej rúre a v špeciálnom riade bez použitia tuku. Pokrmy odporúčam zahustiť ,,diétnou zápražkou“ (múka sa opraží nasucho a pridá sa do nej tuk), múkou rozmiešanou vo vode, mixovanou zeleninou, strúhaným zemiakom, alebo zemiakovým škrobom. Pre získanie lepšej chuti obalíme mäso do hladkej múky a opečieme ho na rozpálenej panvičke alebo hrnci (vhodný riad je napríklad riad s teflónovou vrstvou) bez tuku. Zalejeme netučným vývarom alebo vodou a ďalej tepelne upravíme. Tuk odporúčam pridávať až do hotového pokrmu. Cesnak, cibuľa a niektoré koreniny (korenie, nové korenie, bobkový list) je možné v šťave vydusiť a potom z pokrmu odstrániť. Vyprážanie, opekanie na tuku a fritovanie nie je pre túto diétu vhodné.

Rovnaký význam ako správna strava má aj dodržiavanie pitného režimu. Veľmi dôležité je aj rozložiť si príjem jedál do 5 – 6 porcií denne – odporúča sa jesť viackrát denne v menších porciách, pričom jedlo by nemalo byť ani veľmi teplé, ani veľmi studené.

PODPORNÁ LIEČBA – bylinky na žlčník

Vhodným doplnením diéty pri miernych ťažkostiach môžu byť aj čaje a bylinky, ktoré podporujú tvorbu žlče alebo jej vylučovanie. Normálnu funkciu pečene alebo žlčníka podporujú kurkuma, artičoky, koreň púpavy lekárskej, pestrec mariánsky, nechtík alebo repík. Používanie týchto doplnkoch odporúčame konzultovať s lekárom.

Zaujal vás tento článok?

Moja certifikácia výživy a trénovania

Svoju odbornosť som dokázala aj na základe úspešného absolvovania certifikovaného kurzu Poradca pre výživu od spoločnosti Winstitut. Poznatky a štúdie ohľadom výživy však neustále napredujú, a preto je pre mňa dôležité neustále na sebe pracovať a zdokonaľovať sa. Vďaka desiatkam školení, kurzov a workshopov stále rozširujem svoje nadobudnuté vedomosti a zručnosti. Okrem výživy milujem aj pohyb a vzdelávam sa aj v tomto smere. Preto som sa rozhodla že absolvujem kurz Kondičného trénera I. stupňa v Efect Fit, aby som mohla aj takto pomáhať ľudom.

Aby sme chápali tomu, čo je vlastne histamínová intolerancia, je potrebné vedieť, aký je rozdiel medzi alergiou a intoleranciou.

Potravinová alergia je imunologicky podmienená reakcia, ktorá sa môže objaviť aj po konzumácii malého množstva problémovej potraviny. Prejavy alergie na potraviny bývajú rôzne, počnúc ľahkými, až po závažné, život ohrozujúce, tzv. anafylaktické reakcie.

Potravinová intolerancia – ide o nežiaducu reakciu spôsobenú konzumáciou potravín. Nejedná sa o alergickú reakciu, ale o enzymatickú poruchu. Intolerancia je zväčša spôsobená nedostatkom enzýmov potrebných na spracovanie určitých potravín alebo zložiek potravy. Prejavuje sa najmä tráviacimi ťažkosťami, no pri požití malého množstva jedla môže zostať bez príznakov.

ČO JE HISTAMÍN?

Histamín je biologicky aktívny amín, v tele sa bežne nachádza a za normálnych okolností sa odbúrava enzýmom diaminooxidáza (DAO). Histamín zohráva dôležitú úlohu pri rôznych procesoch v tele, vrátane imunity či prenose správ z organizmu do mozgu, podporuje bdelosť, pamäť aj sústredenosť.  Histamínová intolerancia sa prejavuje, keď v organizme chýba enzým DAO na odbúranie vysokej hladiny histamínu. Problém teda nastáva, keď naše telo histamín nedokáže odbúrať a v tele sa hromadí. Dochádza k nerovnováhe medzi histamínom a DAO.  V našom tele sa histamím metabolizuje 2 hlavnými cestami – oxidatívnou deamináciou prostredníctvom enzýmu diaminooxidázy (DAO) a metyláciou histamín-N-metyltransferázou (HNMT). Kým enzým HNMT inaktivuje histamín vo vnútri bunky, DAO je sekrečný enzým, uvoľnený z membrán epitelových buniek a extracelulárne (mimo bunky) rozkladá histamín.

AKÉ SÚ PRÍČINY HISTAMÍNOVEJ INTOLERANCIE?

• dlhodobé konzumovanie potravín s vysokým obsahom histidínu a histamínu,
• látky a lieky schopné nešpecifický uvoľňovať histamín (chemické uvoľňovače histamínu – histamínové liberátory),
• nedostatočná aktivita enzýmu DAO vplyvom látok a liekov, chronickým zápalom v oblasti GIT,
• genetický defekt v tvorbe enzýmu DAO (veľmi zriedkavo)

AKÉ SÚ VAROVNÉ SIGNÁLY?

Naše telo nám väčšinou dá vedieť, keď niečo nie je v poriadku a taktiež to je aj pri histamínovej intolerancii, ktorá sa môže prejavovať rôznymi tráviacimi problémami, nevoľnosťou, hnačkami, bolesťami brucha, zvracaním, bolesťami hlavy, migrénami, opuchmi, búšením srdca, svrbenie kože… Škála symptómov je veľmi široká, avšak skrýva sa za ňou jedna metabolická porucha, pri ktorej v tele nebezpečne stúpa hladina histamínu. Tá postupne môže prinášať aj rôzne zdravotné problémy. Príznaky histamínovej intolerancie sa objavujú pomerne rýchlo, niekedy aj 20 – 30 minút po zjedení potraviny s vysokou dávkou 

AKO ZISTÍM, ČI MÁM HISTAMÍNOVÚ INTOLERANCIU?

Vyšetrenie vyžaduje návštevu lekára a odborné vyšetrenie, ale treba rátať s tým, že stanoviť konečnú diagnózu chce svoj čas. Problémom diagnózy HIT je to, že môže oddialiť diagnózu primárnej príčiny, ktorá k obrazu HIT viedla – napr. chronické zápaly v oblasti GIT traktu.  Preto pri každej uvažovanej diagnóze lekár robí takzvanú diferenciálnu diagnostiku – okrem diagnózy, na ktorú sa primárne zameral, zvažuje a  vylučuje aj iné možné príčiny daného klinického obrazu. Je potrebná aj spolupráca pacienta počas samotného testovania jednotlivých potravín, ktorý v domácom prostredí sleduje reakcie organizmu a skúma spúšťače problémov. Je odporúčané písať tzv. diétny denník.

Základom diagnostiky je kvalitná anamnéza, fyzikálne a laboratórne vyšetrenie. Pri odbere anamnestických údajov sa treba zameriavať na prítomnosť vyššie uvedených ťažkostí. Nutné je tiež venovať sa ich prípadnej súvislosti s užívaním liekov a alkoholu alebo s konzumáciou potravín s potenciálne vysokým obsahom histamínu. Fyzikálnym vyšetrením lekár zisťuje stav pokožky (farbu vyrážky, opuch), dýchanie, srdcovú akciu, krvný tlak… Laboratórne vyšetrenia zahŕňajú vyšetrenie krvného obrazu, základných biochemických parametrov vrátane renálnych a hepatálnych funkcií a ukazovateľov zápalu. Pre stanovenie diagnózy HIT je najdôležitejšie vyšetrenie aktivity diamonioxidázy. 

Hodnoty DAO v krvnom sére pod 10kU/l sa považujú za znížené a diagnóza HIT je pravdepodobná, najmä ak sú prítomné typické prejavy HIT v súvislosti s konkrétnymi potravinami. Ak je hodnota menej ako 3 U/ml, aktivita DAO je veľmi znížená a pravdepodobnosť HIT je vysoká. 

V AKÝCH POTRAVINÁCH SA NACHÁDZA HISTAMÍN?

Histamín nájdeme v takmer všetkých potravinách. Netreba sa však hneď báť, nie všetky potraviny ho obsahujú v podobnom množstve – podstatne viac ho nájdeme v zrejúcich, fermentovaných či konzervovaných potravinách.

Potraviny bohaté na histamín:

• alkohol, 
• zrejúce syry, 
• konzervované, nakladané a fermentované potraviny,
• kyslá kapusta a tiež všetky kvasené potraviny
• tatárska omáčka, kečup, horčica, majonéza
• údené produkty,
• strukoviny ako cícer, sója či šošovica, 
• hotové jedlá (kvôli konzervantom),
• morské plody
• jogurty,
• čokoláda a kakao,
• arašidy a iné solené snacky, 
• väčšina citrusového ovocia,
• špenát, paradajky, baklažán, avokádo, 
• jahody, banány, čerešne, ananás,
• koreniny ako škorica, klinčeky, čili.

V čerstvých potravinách je histamínu menej, s dĺžkou skladovania jeho kvantita zvyčajne narastá.

V prvej fáze sa doporučuje vylúčiť z jedálnička potraviny s vysokým obsahom histamínu a tiež potravín, ktoré podporujú jeho uvoľňovanie (napríklad čierny a zelený čaj, alkohol). Nabehnete tak na bezhistamínovú – eliminačnú diétu. Keďže život s histamínovou intoleranciou je pomerne náročný na jedálniček, kľúčom je jeho udržateľnosť. Odporúčame vám zostaviť si zoznam potravín, ktoré môžete bezpečne konzumovať. Ak potrebujete pomoc pri zostavení diétneho plánu, odporúčame Vám vyhľadať nutričného terapeuta, ktorý má na to potrebnú odbornosť, a bude Vám môcť pomôcť vybrať a zostaviť potrebný diétny plán. Z našich skúsenosti zo styku s intoleranciou na histamín sú reakcie na potraviny veľmi rozdielne a budete si to musieť otestovať sami na sebe. Zo začiatku odstránite z jedálnička všetky potraviny s obsahom histamínu, ktoré postupne zaradíte a budete pozorovať reakcie vášho tela (pozor však na dlhodobé držanie eliminačnej diéty, mala by sa držať maximálne 3 týždne a potom začať zaraďovať postupne a pomaly potraviny späť do Vášho jedálnička, aby ste zistili, ktoré konkrétne potraviny a v akej dávke vám robia zle, a ktoré nie).

Pri bezhistamínovej diéte sa musí dávať pozor na potraviny s vysokým obsahom histamínu, ale aj na tie, ktoré pôsobia ako uvoľňovače alebo blokátory DAO: alkohol, čierny čaj, zelený čaj, energetické nápoje. Na rozdiel od alergie, pri ktorej reakciu spúšťajú aj stopové množstvá látky, pri HIT záleží aj na množstve požitej potravy.

PROBIOTIKÁ A HISTAMÍN

Ak je udržiavanie rovnováhy črevného mikrobiómu také dôležité pre metabolizmus histamínu, potom by z toho vyplývalo, že probiotiká by mali byť nápomocné pri zmierňovaní histamínovej intolerancie; ale je dôležité pochopiť, že existujú stovky rôznych kmeňov baktérií a že všetky majú rôzne úlohy a vlastnosti.

Na základe malého množstva dostupného výskumu sa predpokladá, že niektoré baktérie používané na fermentáciu jogurtov a fermentovaných potravín by mohli potenciálne zhoršiť produkciu histamínu. Typicky sú to kmene Lactobacillus casei a Lactobacillus bulgaricus. Je dôležité si pamätať, že kmene v rámci určitého druhu baktérií môžu reagovať odlišným spôsobom, a teda nie všetky kmene v rámci týchto druhov budú mať tento účinok, ale ak máte pochybnosti, týmto druhom sa pre istotu vyhnite.

Na základe doteraz veľmi obmedzeného výskumu, ktorý sa zaoberal úlohou probiotík pri histamínovej intolerancii, druhy považované za prospešné (pretože sa predpokladá, že znižujú hodnotenie biogénnych amínov, ako je histamín) sú Lactobacillus rhamnosus, Bifidobacterium infantis, Bifidobacterium longum, Lactobacillus plantarum a možno aj Lactobacillus reuteri.

STRES A HISTAMÍNOVÁ INTOLERANCIA

Menej známym, no významným faktorom, ktorý zvyšuje hladiny histamínu, je stres. Pri ľuďoch s psychicky náročnou prácou, pod dlhodobým tlakom, pri zlej spánkovej hygiene a podobne, sú hodnoty histamínu spravidla vyššie. Pri dlhodobom strese sa zvyšuje hladina kortizolu – jeden z hormónov stresu, ktorý následne cez CRF1 receptory uvoľní histamín zo žírnych buniek. Pri histamínovej intolerancii nesmieme zabúdať aj na psychický aspekt ochorenia a venovať sa aj vhodným formám duševnej hygieny.

DOPLNKY STRAVY PRI HIT

Vitamín C, vitamín B6 – pomáhajú DAO rozkladať histamín. V dobe eliminačnej diéty nie je ľahké tieto vitamín doplniť v dostatočnom množstve, preto je vhodnejšie ich suplementovať.

Minerály: mangán, zinok, horčík, meď pomáhajú rozkladať histamín. 

Prvým krokom je však stále dodržiavanie eliminačnej a následne nizkohistamínovej diety, tieto sú len podporné  doplnky.

TEHOTENSTVO A HIT

Pre ženy s diagnózou histamínovej intolerancie je tehotenstvo často obdobím úľavy. Aktivita diaminooxidázy môže stúpať až 500-násobne v porovnaní s obdobím pred otehotnením. V dôsledku toho sa často zmiernia ťažkosti a dokonca aj prejavy intolerancie. Všeobecne platí, že tieto pacientky sú pod dohľadom gynekológa-pôrodníka, ktorý spolupracuje s imunoalergiológom, sledujúcim priebeh a prejavy histamínovej intolerancie.

Zaujal vás tento článok?

Moja certifikácia výživy a trénovania

Svoju odbornosť som dokázala aj na základe úspešného absolvovania certifikovaného kurzu Poradca pre výživu od spoločnosti Winstitut. Poznatky a štúdie ohľadom výživy však neustále napredujú, a preto je pre mňa dôležité neustále na sebe pracovať a zdokonaľovať sa. Vďaka desiatkam školení, kurzov a workshopov stále rozširujem svoje nadobudnuté vedomosti a zručnosti. Okrem výživy milujem aj pohyb a vzdelávam sa aj v tomto smere. Preto som sa rozhodla že absolvujem kurz Kondičného trénera I. stupňa v Efect Fit, aby som mohla aj takto pomáhať ľudom.

Obezita je nebezpečné chronické ochorenie, ktoré vzniká vtedy, keď je počas dlhšieho časového obdobia energetický príjem vyšší ako energetický výdaj. Obezita ovplyvňuje každý systém v tele a spôsobuje mnohé pridružené ochorenia. Ide o nadmerné alebo abnormálne hromadenie tuku, ktoré významným spôsobom poškodzuje zdravie. 

PATOGENÉZA OBEZITY 

Obezita vzniká keď sme dlhšie obdobie v pozitívnej energetickej bilancie. Rizikové faktory pre vývoj obezity sú predovšetkým vysokoenergetická strava, nízka telesná aktivita, prispôsobenie sa sedavému spôsobu života a nepravidelné stravovanie.

VYŠETRENIE OBEZNÉHO PACIENTA 

Pri liečbe obezity je nevyhnutné aby vyšetrujúci lekár a nutričný terapeut mali všetky potrebné informácie o pacientovi. 

Vyšetrenie sa spočíva v nasledujúcich bodoch: 

1.Anamnéza

Podrobná anamnéza týkajúca sa pacienta je základom liečby. Zahŕňa nasledujúce otázky: 

• diétne zvyklosti
• rodinná anamnéza
• možná prítomnosť porúch stravovania 
• telesná aktivita
• možné vplyvy: genetické, nízka telesná aktivita, hormonálne poruchy, psychosociálne vplyvy, stres, prerušenie fajčenia, lieky, atď…
• zdravotné následky obezity, predchádzajúce ochorenia 

2.Fyzikálne vyšetrenie

• výška, hmotnosť, BMI, obvod pása, krvný tlak 
• zistiť prítomnosť a závažnosť ochorení súvisiacich s obezitou (diabetes mellitus, kardiovaskulárne, respiračné, reumatologické a iné ochorenia)

3. Laboratórne vyšetrenie

Glykémia nalačno, vyšetrenie moču, funkcia štítnej žľazy, vyšetrenie lipidového spektra v krvi, pečeňové testy, odber krvi atď…

ČO JE CIEĽOM LIEČBY? 

Manažment a liečba obezity by mala mať širšie ciele ako len zníženie telesnej hmotnosti. Liečba obezity by mala zahŕňať tiež zníženie rizika pridružených ochorení a celkové zlepšenie zdravotného stavu. Toto možno docieliť znížením telesnej hmotnosti, zlepšením nutričného obsahu stravy, zvýšením telesnej aktivity a trénovanosti a celkovou zmenou životného štýlu. 

ČASTI LIEČBY 

1. Diéta

Nutričný plán má byť individualizovaný, má brať do úvahy aktuálny zdravotný stav, nutričné návyky a prípadne obmedzenia v strave, fyzickú aktivitu, psychologické faktory a ostatné informácie ktoré sú v odobratej anamnéze. Zostavenie správneho stravovacie plánu na mieru vyžaduje intervenciu nutričného terapeuta. Cieľom by však za žiadnu cenu nemalo byť rýchle chudnutie za krátke obdobie, ale postupná a celková zmena životného štýlu, ktorá bude udržateľná aj dlhodobo. 

2. Telesná aktivita

Liečba obezity je tiež zameraná na pomoc pacientovi znížiť jeho sedavý spôsob života a zvýšiť jeho denné aktivity (napr. namiesto vozenia sa na aute chodenie pešo alebo na bicykli, chôdza po schodov namiesto používania výťahu, zaradenie pravidelnej pohybovej aktivity aspoň 2x do týždňa v podobe silového tréningu a pod.). Pacienta je potrebné usmerňovať aj vo vykonávaní (alebo zvýšení) telesnej aktivity. Tieto rady musia byť prispôsobené jeho schopnostiam, telesnej kondícii a zdraviu a musia byť zamerané na postupné zvyšovanie záťaže.

3. Psychologická podpora

Súčasť manažmentu obézneho pacienta má tvoriť aj psychologická podpora. Mnoho obéznych ľudí potrebuje pri takomto náročnom procese pomoc. 

4. Farmakologická liečba

Farmakologická liečba môže byť súčasťou komplexného manažmentu ochorenia, pričom nie je nutné použiť ju vždy, často sa zaobídeme aj bez nej

• Súčasná liečba liekmi je odporúčaná pre obéznych pacientov s pridruženými komplikáciami (napr. artériová hypertenzia, diabetes mellitus 2. typu)
• Lieky majú byť strikne používané na základe ich schválených indikácií a obmedzení. 
• Liečba má byť založená na princípoch správnej klinickej praxe (GCP) a liečbe založenej na dôkazoch (evidence based medicine)
• Liečba obezity má byť zameraná na realistické ciele a celoživotný manažment. Na nastavení správnej liečby a nutričného plánu spolupracuje lekár a nutričný terapeut. 

ROZDIEL MEDZI OBEZITOU A NADVÁHOU

Vedeli ste že obezita a nadváha sú dve odlišné pojmy? Majú spoločné to, že spôsobujú veľmi závažné zdravotné komplikácie, ale rozdiel nie je veľký. Nadváha je skôr definovaná ako predstupeň obezity, takže nadváha predchádza obezite. Liečba nadváhy je veľmi komplexná a začína sa diétou so zníženým obsahom energie, zvýšením pohybovej aktivity a intervenciou k zmene životného štýlu. Hlavnou zásadou je celoživotná úprava stravovania pretože krátkodobé diétne opatrenia nemajú trvalý účinok. Pre správne nastavenie diétneho plánu vyhľadajte nutričného terapeuta.

Zaujal vás tento článok?

Moja certifikácia výživy a trénovania

Svoju odbornosť som dokázala aj na základe úspešného absolvovania certifikovaného kurzu Poradca pre výživu od spoločnosti Winstitut. Poznatky a štúdie ohľadom výživy však neustále napredujú, a preto je pre mňa dôležité neustále na sebe pracovať a zdokonaľovať sa. Vďaka desiatkam školení, kurzov a workshopov stále rozširujem svoje nadobudnuté vedomosti a zručnosti. Okrem výživy milujem aj pohyb a vzdelávam sa aj v tomto smere. Preto som sa rozhodla že absolvujem kurz Kondičného trénera I. stupňa v Efect Fit, aby som mohla aj takto pomáhať ľudom.

Na internete, na sociálnych médiách a celkovo v spoločnosti  kolujú rôzne mýty, polopravdy o vzniku cukrovky. Ked nám niekto povie, nech nejeme toľko sladkého, lebo dostaneme cukrovku, je na tom niečo pravda? Ak chcete vedieť, čo hovoria fakty čítajte dalej. 

Čo je vlastne diabetes mellitus, ľudovo hovorená “cukrovka” ?

Cukrovka, diabetes mellitus, je rozšírené civilizačné ochorenie rozmanitého pôvodu, pre ktoré je príznačné dlhodobé zvýšenie cukru v krvi, s následnou poruchou metabolizmu bielkovín a tukov. Dôvodom je porucha vylučovania inzulínu, porucha pôsobenia inzulínu, alebo oboje. Porušené metabolické procesy, ktoré postihujú nielen cukry, vedú k vývoju chronických komplikácií a diabetes mellitus sa tak stáva jedným z najčastejších, najzávažnejších a ekonomicky najnáročnejších chronických ochorení. V dôsledku akútnych a chronických komplikácií významne zvyšuje morbiditu, mortalitu a zhoršuje kvalitu života pacientov.

Klinický obraz. Kedy hovoríme o cukrovke, alebo aké sú normálne hodnoty cukru v krvi?

Normálna hodnota cukru v krvi nalačno nám ukazuje hodnoty po ôsmych hodinách bez príjmu potravy. U zdravých ľudí sa hladinu cukru nalačno pohybuje v rozmedzí 3,3 – 5,6 mmol/l. Ked hladina cukru v krvi nalačno je vyššia ako 7 mmol/l a 2 hodiny po jedle vyššia ako 11 mmol/l hovoríme o cukrovke.

Delenie cukrovky. Aký je vlastne medzi nimi rozdiel?

Cukrovka 1. typu (diabetes mellitus 1. typu) je ochorenie, pri ktorom zanikli B-bunky Langerhansových ostrovčekov pankreasu, ktoré tvoria inzulín v pankrease. Veľa ráz sa prejaví po prekonanej infekcii, alebo to môže nastať aj autoimunitným zápalom (genetická predispozícia). To jednoducho znamená, že telo si vytvára protilátky proti vlastným bunkám, čím ich ničí a inzulín sa dalej netvorí. Pacienti s týmto typom, preto musia denne pichať inzulínové injekcie, aby si udržali vyrovnanú hladinu cukru v krvi počas celého dňa. Tento typ diabetu sa najčastejšie objavuje v mladom veku. PRÍZNAKY: Medzi prejavy spájajúce sa s hyperglykémiou patria únava, malátnosť, časté močenie (polyúria), sucho v ústach, smäd, časté pitie (polydipsia), úbytok hmotnosti, rozmazané videnie, zlé hojenie rán, suchosť a svrbenie kože, impotencia (muži) či opakované infekcie. Treba si uvedomiť, že všetky tieto príznaky sú nešpecifické a môžu sa prejaviť aj pri iných ochoreniach. 

Cukrovka 2. typu (diabetes mellitus 2. typu) sa vyskytuje najčastejšie. Vzniká v dospelosti, ale v súčasnosti postihuje aj mladších ľudí.  Trpia ňou osoby najmä s vyššou telesnou hmotnosťou, sedavým spôsobom života, a veľmi veľkú rolu hrá aj zlá životospráva. Veľmi často sa vyskytuje u pokrvných príbuzných (matka, otec, súrodenci, tety, strýkovia). V tomto prípade inzulín sa v tele tvorí, lenže naše telo nanho prestáva reagovať, pretože citlivosť organizmu na jeho pôsobenie nie je dostatočná. Vzniká tzv. inzulínová rezistencia. Inzulínovú rezistenciu (IR) možno z fyziologického hľadiska definovať ako stav, pri ktorom periférne tkanivá nereagujú na inzulín dostatočne, čo vedie ku kompenzačnej hyperinzulinémii (vysoká hladina inzulínu v krvi), ktorá je prvým markerom porušenej glukózovej homeostázy. IR postupne vedie k prediabetickému stavu a neskôr k rozvoju diabete mellitus 2. typu (DM2).  PRÍZNAKY: Jej príznaky nie sú výrazné, ochorenie prebieha dlhé roky bez akýchkoľvek známok. Veľmi často sa prejaví až závažnými komplikáciami. Mnohokrát jej predchádza hraničná glykémia nalačno, porucha glukózovej tolerancie. Diabetes 2. typu sa väčšinou diagnostikuje po 35-40 rokoch života, ale teraz neni vzácnosťou ani v mladšom, adolescentnom veku. Po diagnostikovaní niektoré príznaky sú podobné ako u diabete typu 1.

GESTAČNÝ DIABETES

Ďalším typom je diabetes mellitus, ktorý vzniká počas tehotnosti. (tehotenská, gestačná cukrovka). Objavuje sa v dôsledku hormonálnych zmien. V súčasnosti všetky tehotné ženy absolvujú záťažový test glukózou, ktorým sa ochorenie zistí. O tomto type cukrovky hovoríme vtedy, ak je glykémia nalačno viac ako 5,6 mmol/l a 2 hodiny po záťaži viac ako 7,8 mmol/l. Tento stav vzniká zvyčajne v 2. a 3. trimestri. Táto porucha najčastejšie vymizne v období šestonedelia. Ak nevymizne je nutné preklasifikovanie na iný typ diabetu. Gestačný diabetes vzniká najmä u geneticky predisponovaných žien s rodinnou anamnézou DM 2. typu. K ďalším rizikovým faktorom patria vek nad 25 rokov, nadváha alebo obezita, nedostatok pohybu, hypertenzia, anamnéza GDM, pôrod plodu nad 4000 g… Vyšetrenie u gravidných žien sa má realizovať v 24-28 gestačnom týždni. Pred absolvovaním záťažového testu na glukózu treba dodržiavať nejaké podmienky, aby test bol presný a spoľahlivý. Tri dni pred testom má tehotná žena konzumovať obvyklú stravu (s dostatočným príjmom sacharidov) a vykonávať bežnú fyzickú námahu. Test sa vykonáva v ranných hodinách po aspoň 8-hodinovom lačnení, fyzickom pokoji, bez alkoholu, kofeínu a bez nikotínu. 

Aby sme správne pochopili vznik diabetesu, najprv potrebujeme pochopiť ako spolupracuje pankreas, inzulín a glukóza v krvi.

PANKREAS- je to orgán, ktorý sa nachádza v brušnej dutine pod ľavou stranou bránice. Je to žľaza s vnútornou a vonkajšou sekréciou. Endokrinnú časť tvoria Langerhansové ostrovčeky, ktoré produkujú hormóny do krvného obehu: inzulín a glukagón. Exokrinnú časť tvorí tvorba a sekrécia pankreatických enzýmov, zmes týchto enzýmov sa volá pankreatická šťava. Toto napomáha tráveniu bielkovín, sacharidov a tukov. Teraz budeme hlavne hovoriť o endokrinnej funkcii a o produkcii inzulínu. Hlavnou úlohou inzulínu je znižovanie hladinu glukózy v krvi. Inzulín podporuje prestup glukózy z krvi do buniek, ktoré následne slúži ako zdroj energie pre naše telo. Takto prenesením glukózy z krvi sa znižuje jeho hladina v krvi. Pri diabete typu 1. toto sa neuskutoční, pretože inzulín sa netvorí a hladina cukru v krvi je stále zvýšená. U zdravého človeka je teda stála hladina krvného cukru udržiavaná pôsobením hormónu inzulínu.

KOMPLIKÁCIE DIABETU

Ako sme hovorili na začiatku, diabetes bez správnej liečby môže viesť k chronickým (dlhodobým) a akútnym (krátkodobým) komplikáciám:   Akútne komplikácie:

1. HYPOGLYKÉMIA- stav ked obsah cukru v krvi je nižší ako 3,3 mmol/l. Prejavuje sa to rôznymi príznakmi ako: sucho v ústach, únava, slabosť, búšenie srdca, poruchy zraku, porucha reči, podráždenosť, nervozita, nepokoj, tras končatín, studený pot. Ak nastane takýto stav, a vieme, že ide o hypoglykémiu, prvá pomoc sa spočíva v tom, že pacientovi podáme nejaký sladený nápoj, džús, med alebo kocku cukru. Ak už stráca vedomie, nespolupracuje treba okamžite zavolať pomoc.
2. HYPERGLYKÉMIA-opačným prípadom je hyperglykémia, ked hladina cukru v krvi je vyššia ako 11 mmol/l. Medzi príznakmi patrí: zrýchlený pulz, sucho v ústach, acetónový zápach z úst, nadmerné močenie, smäd, červené sfarbenie tváre, malátnosť

Chronické komplikácie: Či sa tieto komplikácie vyskytujú závisí od: dĺžky trvania choroby, správnej liečby, dodržiavaní režimových opatrení. 

1. Diabetická retinopatia (postihnutie očí)
2. Diabetická neuropatia (postihnutie nervov)
3. Postihnutie veľkých ciev
4. Syndróm diabetickej nohy

DIABETES INSIPIDUS. Líši sa s niečím toto ochorenie od obyčajnej cukrovky?

Pojmy “diabetes mellitus” a “diabetes insipidus” sa môže zdať, že spolu súvisia, v tomto prípade nie je to tak. Toto je ochorenie, ktoré spôsobuje nerovnováhu tekutín v našom tele. Toto spôsobuje tvorbu veľkého množstva moču a neustály pocit smädu, aj pri dostatočnom príjme tekutín. Toto ochorenie sa vyskytuje veľmi zriedkavo. Diabetes insipidus sa vyskytuje, ked naše telo nevie správne hospodáriť s tekutinami a správne vyrovnať ich hladinu. Je to spôsobené nedostatočnou produkciou antidiuretického hormónu (ADH) bunkami zadnej časti hypofýzy. V dôsledku toho organizmus pacienta nedokáže koncentrovať moč, ktorá z neho odchádza vo veľkých objemoch a tým pádom stráca značné množstvo tekutín. Stavy, ktoré spôsobujú nedostatok ADH alebo blokujú jeho účinok, vedú k nadmernej tvorbe moču.    Medzi príznakmi tohto ochorenia patria:

• produkcia veľkého množstva moču
• extrémny smäd
• častá spotreba vstávať na močenie počas noci

Zaujal vás tento článok?

Moja certifikácia výživy a trénovania

Svoju odbornosť som dokázala aj na základe úspešného absolvovania certifikovaného kurzu Poradca pre výživu od spoločnosti Winstitut. Poznatky a štúdie ohľadom výživy však neustále napredujú, a preto je pre mňa dôležité neustále na sebe pracovať a zdokonaľovať sa. Vďaka desiatkam školení, kurzov a workshopov stále rozširujem svoje nadobudnuté vedomosti a zručnosti. Okrem výživy milujem aj pohyb a vzdelávam sa aj v tomto smere. Preto som sa rozhodla že absolvujem kurz Kondičného trénera I. stupňa v Efect Fit, aby som mohla aj takto pomáhať ľudom.

Či už má človek diagnostikovaný DM I. alebo DM II. typu je potrebné, aby sa jeho stravovacie návyky upravili, pretože stravovanie pri cukrovke je veľmi dôležité poznať a správne nastaviť. Diéta pri cukrovke je ovplyvnená viacerými faktormi, ako vek, či sa jedná o DM I. či DM II. typu, pohlavie, fyzická aktivita, hmotnosť človeka… Na začiatku treba vysvetliť 2 dôležité pojmy – sacharidové jednotky a glykemický index potravín.   Čo sú sacharidové jednotky? Sacharidové jednotky (SJ) sa osvedčili ako jednoduchý prístup k stravovaniu diabetika. Keby mal diabetik neustále študovať tabuľky výživy a vážiť množstvo potravín, neostal by mu čas na nič iné a sústavne by sa musel zaoberať len svojím ochorením. Vďaka spolupráci s lekárom alebo nutričným terapeutom sa však môže ľahko naučiť, ako vypočítať a sledovať jednoducho sacharidové jednotky. Sacharidová jednotka vyjadruje množstvo cukru obsiahnuté v potravine a jedna sacharidová jednotka sa rovná približne 10 g cukru (sacharidov). To koľko sacharidových jednotiek má pacient prijať za deň, a ako to má mať počas dňa rozdelené, určí lekár (diabetológ). Pri tomto ochorení je odporúčaná konzultácia s nutričným terapeutom, aby sa pacient naučil ako sa má správne stravovať.   Prečo je potrebné počítať sacharidové jednotky?   Aby sa dosiahla dobrá diabetická kompenzácia bez hypoglykémie a bez hyperglykémie.    Čo je glykemický index potravín, a ako to ovplyvňuje hladinu cukru v krvi? To, ako rýchlo dvíhajú sacharidy v konkrétnej potravine  hladinu cukru v krvi, záleží aj od glykemického indexu (GI). Platí  pravidlo, že čím je glykemický index vyšší, tým rýchlejšie stúpa aj hladina cukru v krvi. Ked zjete potravinu s vysokým glkyemickým indexom, hladina glukózy v krvi stúpa vyššie a rýchlejšie. Toto číslo je vyjadrené na stupnici od 0 do 100. Glykemický index teda vyjadruje, ako rýchlo zvyšuje konzumácia danej potraviny hladinu cukru (glykémiu)  v krvi. Čím vyššiu hodnotu glykemického indexu potravina má, tým viac sa po jej požití rozkolíše hladina cukru v krvi. Čím prudšie stúpa po jedle hladina cukru v krvi (zvýši sa glykémia), tým je to nevýhodnejšie. Po prudkom náraste nasleduje zvyčajne prudký pokles hladiny cukru v krvi a môže spôsobiť až hypoglykémiu, ktorá je sprevádzaná nepríjemnými pocitmi podráždenosti, nervozity a pocitmi hladu. Tento stav vedie k ďalšej konzumácii väčšinou sladkého, ktoré nás síce týchto nepríjemných pocitov na chvíľu zbaví, ale opäť rozkolíše výkyvy cukru v krvi. Potraviny s nižším GI nezvyšujú glykémiu tak výrazne a rýchlo, inzulín sa vyplavuje postupne a postupne dochádza ku znižovaniu hladiny krvného cukru. Pocit zasýtenia je tak dlhší a nemá krátko po konzumácii jedla chuť na ďalšiu konzumáciu.

Čo ovplyňuje GI?

• Technologická úprava pokrmu (rozvarenie, spôsob varenia, rozmixovanie) – GI sa zvyšuje. 
• Tvrdosť potraviny, stupeň zrelosti ovocia, kyslé prostredie (citrón, ocot, …), vláknina v potravine, bielkoviny a tuky konzumované s potravinou s vyšším GI, veľkosť porcie, rýchlosť konzumácie jedla. 

Ako klasifikujeme GI? vysoký >70 stredný 56–69 nízky < 55   Väčšina potravín a pokrmov sa neskladá iba zo škrobu či jednoduchých sacharidov. Glykemický index preto ovplyvňujú aj ďalšie živiny, konkrétne tuky, bielkoviny a vláknina.   Tuk glykemický index pokrmu znižuje. Tuk celkovo predlžuje trávenie. Preto je napríklad vhodné do ovsenej kaši pridať orechy alebo semienka (kešu, mandle, vlašské orechy, chia semienka, ľanové semienka…)   Bielkoviny a vláknina tiež znižuje glykemický index potravín. Rovnako ako tuk, aj bielkoviny v pokrme predlžujú čas trávenia. Preto napríklad celozrnný chlieb s tvarohovou nátierkou dvíha hladinu glukózy v krvi pomalšie ako také isté množstvo samotného chleba. Vláknina vďaka svojim vlastnostiam tiež spomaľuje vstrebávanie glukózy, a teda ovplyvňuje GI potraviny. Vďaka nej vidíme rozdiely napríklad v celozrnných a „bielych“ variantoch potravín. Aj toto je jedna z prospešných vlastností vlákniny a o dôvod navyše, prečo zaraďovať do stravy potraviny na ňu bohaté (celozrnné potraviny, orechy, semená, zeleninu, ovocie, obilniny, strukoviny.)   Tepelná úprava a GI Tepelnou úpravou alebo mechanickým spracovaním sa totiž narúša štruktúra škrobu, a glukóza sa následne vstrebáva rýchlejšie. Preto má napríklad zemiaková kaša oveľa vyšší GI (74) než by mali tie isté zemiaky vo varenej podobe (50). Rozvarené cestoviny majú vyššiu hodnotu GI ako cestoviny uvarené al dente.   STRAVA VHODNÁ PRE DIABETIKOV, alebo ako vyzerá tzv. diabetická diéta?   Ak máte cukrovku, dodržiavanie vhodnej stravy je jedným zo základov liečby a života s týmto ochorením. Je potrebné upraviť svoje stravovacie návyky a dbať na správne zloženie jedálnička. S dodržaním správne nastaveného dietného plánu sa vie diabetik vyhnúť komplikáciám, ktoré sú spojené s jeho ochorením. Strava diabetika nie je žiadna prísna diéta, ktorú by človek nemohol dlhodobo dodržiavať a naučiť sa s ňou žiť. Je to skôr systém zdravých a racionálnych pravidiel, ktoré je ľahké dodržiavať. Dnes majú diabetici tú výhodu, že vedia o svojej chorobe a stravovaní pri cukorvke oveľa viac. Majú k dispozícii aj glukomer, ktorý im dokáže zmerať aktuálnu hodnotu glukózy v krvi.   TOP 10 základných zásad diabetického stravovania, alebo ktoré potraviny sú vhodné a nevhodné pre diabetika?

1. Naučiť sa rozoznávať sacharidové potraviny a počítať SJ v jedle, podľa odporúčaní lekára.
2. Sacharidy by mali byť zastúpené hlavne vo forme komplexných sacharidov a vlákniny. Čiže v strave by nemali chýbať celozrnné výrobky, obilniny, zelenina, ovocie (najideálnejšie menej sladké čiže bobuľové, citrusové), strukoviny, ovsené vločky, sladké zemiaky…
3. Diabetici by sa určite vo svojej strave mali vyhýbať jednoduchým cukrom – sladkosti, sladené nápoje, čokolády, cukrovinky, džemy, koláče atd…
4. Základom by mala byť zdravá a vyvážená strava rozdelená do viacerých jedál denne. Toto vlastne slúži na to, aby hladina krvného cukru nekolísala, aby nevznikla hypo- alebo hyperglykémia. Konzumujte menšie porcie vhodného jedla a jedzte pomaly.
5. Pozor na DIA výrobky- do istej miery môžu byť nápomocné, ale ak sa pozrieme na ich celkové zloženie, môžeme si všimnúť vyšší obsah tuku, a ich energetická hodnota je približne rovnaká ako neDIA výrobkov.
6. Dodržiavať pitný režim. Najlepšia je čistá voda, alebo nejaké čaje, vybrané minerálky. Pozor na sladené nápoje.
7. Znížiť príjem celkového množstva tukov, uprednostňovať tuky rastlinného pôvodu a nízkotučné alebo polotučné mliečne výrobky. Pozor na skryté tuky napríklad: šľahačka, smotana, vnútornosti, mäsové výrobky…
8. Je odporúčané obmedziť aj príjem kuchynskej soli.
9. Kontrola veľkosti porcii. Dôležité je sledovať veľkosť porcii, aby sa zabránilo prejedaniu.
10. Konzumovať  dostatok vlákniny. Pomáha kontrolovať hladinu cukru v krvi. Potraviny bohaté na vlákninu: celozrnné výrobky, obilniny, strukoviny, zelenina, ovocie.

Je však dôležité si uvedomiť, že tieto odporúčania sú len všeobecné. Každý diabetik má individuálne potreby a odporúčania by mali byť prispôsobené ich konkrétnej situácii. Preto je vždy najlepšie to konzultovať so svojim lekárom alebo nutričným terapeutom, aby ste dostali presonalizované odporúčaňia.   A ČO JE PRE DIABETIKA NEVHODNÉ? Určité potraviny a nápoje by mali byť obmedzené alebo úplne vynechané z jedálnička diabetikov. Tu je niekoľko príkladov: 

1. Sladkosti a cukor: Diabetici by mali minimalizovať príjem sladkostí, cukru, cukroviniek a sladených nápojov. Tieto potraviny majú vysoký obsah jednoduchých sacharidov, ktoré môžu spôsobiť prudký nárast hladiny cukru v krvi. Pozor aj na potraviny, ktoré sú konzervované cukrom. Napríklad zavárané ovocie, džemy, sušené ovocie…
2. Biely chlieb a cestoviny: Potraviny vyrobené z bielych múk majú vysoký glykemický index a môžu spôsobiť rýchly nárast hladiny cukru v krvi. Diabetici by mali preferovať celozrnné výrobky, ktoré majú nižší glykemický index.( pekárenské výrobky z celozrnnej múky, celozrnné cestoviny…)
3. Nasýtené tuky: Diabetici by mali minimalizovať príjem potravín s vysokým obsahom nasýtených tukov, ako sú mastné mäso, vnútornosti, slanina, mäsové výrobky, paštéty, oškvarky,klobásy, ryby v oleji, plnotučné mliečne výrobky, smotana, šľahačka, sladené jogurty, tučný tvaroh a vyprážané jedlá. Tieto tuky môžu zvýšiť riziko srdcových ochorení. Treba dávať pozor aj na zahustené polievky, ktoré sú zahustené zásmažkou alebo smotanou.
4. Rýchle občerstvenie: (fast food) Jedlá z rýchleho občerstvenia sú často bohaté na nasýtené tuky, soli a jednoduché sacharidy. Diabetici by sa mali vyhnúť príliš častému konzumovaniu týchto jedál.
5. Alkohol: Diabetici by mali konzumovať alkohol s opatrnosťou a v obmedzenom množstve. Alkohol môže ovplyvniť hladinu cukru v krvi a interakcie s liekmi na diabetes. 

6.Rôzne snacky z bielej múky: tyčinky, slané paličky…majú aj vysoký obsah sodíka, ktorý má negatívny vplyv na organizmus. 7.Polotovary. Majú vysokú energetickú hodnotu, a vysoký obsah jednoduchých sacharidov a nasýtených tukov. 8.Kávové a energetické nápoje. Väčšinou obsahujú veľmi vysoký obsah cukrov. 9.Korenie a dresingy- majonéza, tatárska omáčka, zmesi korenín tiež môžu obsahovať cukor.   Tieto všeobecné odporúčania platia aj pre stravovanie zdravého človeka, a vymenované potraviny by sa nemali často objavovať ani v jedálničku zdravého jedinca. DIABETES A ŽIVOTNÝ ŠTÝL                   Pitný režim: Dostatok vody: Udržiavajte adekvátny pitný režim, najlepšie vo forme vody. Medzi vhodné tekutiny pre diabetikov patrí určite voda, nesladené bylinkové čaje, nesýtené minerálne vody, zeleninové domáce šťavy riedené vodou a pod. Fyzická aktivita: Pravidelný pohyb: Fyzická aktivita môže pomôcť udržiavať hladinu cukru v krvi pod kontrolou. Odporúča sa pravidelné cvičenie, ako sú silový tréning, prechádzky, plávanie alebo cyklistika.Veľmi dôležité je, že v prípade inzulínu platí, že čím je väčšia svalová hmota, tým je aj vyššia citlivosť na inzulín. Už po týždni cvičenia sa zvyšuje citlivosť na inzulín o 24%. To znamená, že každé 10% zvýšenie hmotnosti svalov môže znížiť riziko vzniku diabetes mellitus typu 2 o približne 11%.    Monitorovanie hladiny cukru v krvi: Pravidelné merania: Diabetici by si mali pravidelne merať hladinu cukru v krvi, aby mohli rýchlo reagovať na prípadné zmeny. Manažment stresu: Ovládanie stresu: Stres môže ovplyvniť hladinu cukru v krvi. Techniky, ako je meditácia, joga alebo hlboké dýchanie, môžu pomôcť diabetikom zvládať stres. Konzultácie s lekárom: Pravidelné kontroly: Je dôležité pravidelne navštevovať lekára a dodržiavať odporúčania odborníkov v oblasti diabetu.

Zaujal vás tento článok?

Moja certifikácia výživy a trénovania

Svoju odbornosť som dokázala aj na základe úspešného absolvovania certifikovaného kurzu Poradca pre výživu od spoločnosti Winstitut. Poznatky a štúdie ohľadom výživy však neustále napredujú, a preto je pre mňa dôležité neustále na sebe pracovať a zdokonaľovať sa. Vďaka desiatkam školení, kurzov a workshopov stále rozširujem svoje nadobudnuté vedomosti a zručnosti. Okrem výživy milujem aj pohyb a vzdelávam sa aj v tomto smere. Preto som sa rozhodla že absolvujem kurz Kondičného trénera I. stupňa v Efect Fit, aby som mohla aj takto pomáhať ľudom.