Výživové doplnky očami odborníka: Kedy pomáhajú a kedy škodia 

Výživové doplnky sa v posledných rokoch stali bežnou súčasťou života mnohých ľudí. Už dávno nejde len o vrcholových športovcov alebo pacientov s diagnostikovaným deficitom – doplnky stravy dnes užívajú aj ľudia, ktorí sa snažia schudnúť, formovať postavu, „zrýchliť metabolizmus“ alebo jednoducho urobiť niečo pre svoje zdravie. 

Z medicínskeho a nutričného pohľadu je však potrebné povedať jednu zásadnú vec hneď na úvod: žiadny výživový doplnok nenahrádza kvalitnú, pestrú a energeticky primeranú stravu. Doplnky stravy nie sú liečbou, nie sú prevenciou civilizačných ochorení u zdravých ľudí a nie sú skratkou k výsledkom bez zmeny životného štýlu. 

Ak by sme výživu znázornili ako pyramídu, jej základ tvorí pravidelný príjem plnohodnotnej stravy – dostatok bielkovín, komplexných sacharidov, kvalitných tukov, vlákniny, vitamínov a minerálov z potravín, pravidelný a dostatočný pitný režim. Čo sa týka celkovo aspektov životného štýlu, nesmieme zabudnúť aj na dostatočnú regeneráciu, spánok, stress management a psychickú stabilitu. Výživové doplnky stoja až na samom vrchole tejto pyramídy a majú význam až vtedy, keď sú spodné vrstvy stabilné. 

Problém nastáva v momente, keď sa z doplnkov stáva náhrada za jedlo alebo keď sa od nich očakávajú účinky, ktoré im jednoducho neprislúchajú. Predstava, že tabletka dokáže „vykompenzovať“ dlhodobo nevyvážený jedálniček, nedostatok pohybovej aktivity, sedavý spôsob života a nedostatok spánku, je jedným z najrozšírenejších mýtov v oblasti výživy. 

Cieľom tohto článku je preto odborne, ale zrozumiteľne vysvetliť, kedy majú výživové doplnky svoje opodstatnenie, akú úlohu môžu zohrávať pri chudnutí a naberaní svalovej hmoty, a kde sa naopak ich účinok končí. 

Kedy a prečo zaradiť výživové doplnky do jedálnička? 

Z pohľadu medicíny sú výživové doplnky definované ako potraviny, nie ako lieky. Ich úlohou je dopĺňať bežnú stravu o živiny alebo bioaktívne látky, ktoré v nej chýbajú alebo ktorých príjem je v určitých situáciách nedostatočný. 

Najčastejšie ide o: 

• preukázané alebo pravdepodobné deficity mikroživín, 
• zvýšené nároky organizmu (napr. pri športe, kalorickom deficite, rekonvalescencii, imunodeficiencií, rôznych ochorení…), 
• situácie, kde samotná strava nedokáže prakticky pokryť potrebu (napr. dostatočný príjem bielkovín pri redukcii).

Je dôležité rozlišovať medzi doplnkom stravy a náhradou jedla. Proteínový prášok nie je plnohodnotný obed, kolagén nie je riešením bolestí kĺbov a multivitamín nenahrádza pestrú stravu bohatú na ovocie a zeleninu. Doplnky majú význam len ako cielené doplnenie konkrétnej potreby, nie ako univerzálne riešenie. 

Pri správne zvolenej suplementácii však môžeme pozorovať určité benefity – najmä v kontexte aktívneho životného štýlu alebo redukčných diét. Patria sem napr. lepšia regenerácia, ochrana svalovej hmoty alebo podpora imunity. 

Výživové doplnky pri chudnutí: čo má zmysel a čo nie, a prečo doplnky nefungujú bez deficitu? 

Chudnutie je z biologického hľadiska proces založený na kalorickom deficite. Bez neho nie je možné dlhodobo znižovať telesný tuk – bez ohľadu na to, aké doplnky človek užíva. Pri kalorickom deficite organizmus neredukuje výlučne tukové zásoby, ale v závislosti od výšky deficitu, príjmu bielkovín a pohybovej aktivity môže dochádzať aj k úbytku svalovej hmoty a k zvýšenému riziku nedostatočného príjmu niektorých mikroživín. 

Práve tu môže mať suplementácia svoje miesto – nie ako náhrada diétneho režimu, ale ako jeho podporný nástroj. 

To, čo však pri chudnutí zmysel má, je ochrana svalovej hmoty a metabolickej integrity organizmu. Kľúčovým doplnkom pri chudnutí je proteín. Dostatočný príjem bielkovín zvyšuje pocit sýtosti, pomáha stabilizovať hladinu glukózy v krvi a predovšetkým chráni svalovú hmotu. V praxi to znamená, že proteínový doplnok môže byť vhodným riešením v situáciách, keď nie je možné dosiahnuť odporúčaný príjem bielkovín len zo stravy. 

Naopak, veľká časť tzv. spaľovačov tukov má z pohľadu klinických štúdií minimálny alebo žiadny významný efekt. Látky ako karnitín, synefrín či extrakty z rastlín môžu ovplyvňovať metabolizmus tukov len veľmi mierne a ich účinok je vždy podmienený pohybovou aktivitou. Takže z toho tiež len vyplýva, že bez zmeny stravy a životného štýlu nevedú k reálnemu úbytku hmotnosti. 

Osobitnú pozornosť si pri chudnutí zaslúži aj črevný mikrobióm. Dostatočný príjem vlákniny a vhodne zvolené probiotiká môžu podporiť trávenie, pravidelnosť stolice a metabolickú rovnováhu. Ich efekt však nie je okamžitý a vždy závisí od celkového zloženia stravy. 

Pri rýchlejšom úbytku hmotnosti sa často objavuje ďalší problém – zhoršenie elasticity pokožky, rednutie vlasov a lámavosť nechtov. V tomto kontexte má kolagén svoje opodstatnenie ako podporný doplnok. Hydrolyzovaný kolagén v kombinácii s vitamínom C môže prispieť k udržaniu kvality spojivových tkanív, čo je obzvlášť dôležité pri výraznejších zmenách telesnej hmotnosti. 

Práve tu zohráva úlohu aj kvalita doplnkov, keďže vstrebateľnosť a čistota surovín sa medzi jednotlivými produktmi výrazne líšia. Príkladom značky, ktorá kladie dôraz na kontrolovaný

pôvod a jednoduchosť zloženia, je aj ORIN Body, ktorej kolagénové a regeneračné produkty sú navrhnuté ako podpora, nie náhrada racionálneho prístupu k chudnutiu. 

Doplnky pri naberaní a formovaní postavy 

Pri naberaní svalovej hmoty zohráva rozhodujúcu úlohu kombinácia tréningového stimulu, dostatočného energetického príjmu a regenerácie. Doplnky stravy môžu tento proces podporiť, ale opäť platí, že bez kvalitného jedálnička a systematického tréningu sú ich účinky obmedzené. 

Jedným z najlepšie preskúmaných doplnkov je kreatín. Jeho účinok na silu, výkon a nárast svalovej hmoty bol opakovane potvrdený v klinických štúdiách. Pri odporúčaných dávkach je považovaný za bezpečný aj pri dlhodobom užívaní u zdravých jedincov. Častou otázkou je voľba medzi gainerom a proteínom. Gainer má zmysel predovšetkým u ľudí, ktorí majú problém prijať dostatok energie zo stravy. U väčšiny rekreačne športujúcich jedincov však postačuje kvalitný proteínový doplnok, s kvalitným aminokyselinovým spektrom, v kombinácii s plnohodnotným jedálničkom a dobre nastaveným tréningovým plánom a regeneráciou. 

So zvyšujúcou sa tréningovou záťažou rastú aj nároky na regeneráciu pohybového aparátu. Kĺbová výživa a kolagén môžu prispieť k lepšiemu komfortu pohybu, najmä u ľudí s vyššou telesnou hmotnosťou alebo pri silových športoch. 

Hydrolyzovaný kolagén v kombinácii s vitamínom C môže podporiť syntézu kolagénových vlákien, avšak len v kontexte dostatočného energetického a bielkovinového príjmu. Aj tu platí, že kvalita suroviny a spracovanie rozhodujú o biologickej dostupnosti. Príkladom doplnkov, ktoré sú koncipované s dôrazom na vstrebateľnosť a jednoduché zloženie, sú produkty značky ORIN Body, ktoré môžu slúžiť ako rozumný doplnok. 

Špecifiká suplementácie u žien a mužov – na čo sa sústrediť? 

Hoci základné princípy výživy sú rovnaké, existujú určité rozdiely v fyziologických, hormonálnych a metabolických potrebách žien a mužov. U žien sa častejšie vyskytuje deficit železa a kyseliny listovej, najmä v reprodukčnom veku. Okrem toho ženy často riešia aj estetické aspekty, ako je kvalita pokožky, vlasov a nechtov, kde môže mať kolagén svoje miesto. 

Muži majú naopak vyššie nároky na zinok a horčík, ktoré zohrávajú úlohu v hormonálnej regulácii, regenerácii a kvalite spánku. Aj tu však platí, že suplementácia má zmysel len vtedy, ak vychádza z reálnej potreby. 

Čo by nemalo chýbať v jedálničku žien? 

U žien sa častejšie stretávame s deficitmi mikroživín, ktoré súvisia najmä s menštruačným cyklom, reprodukčnými nárokmi alebo občas aj s nižším energetickým príjmom. Najviac diskutovanými živinami sú železo, kyselina listová a kolagén.

Železo je jedným z najčastejšie deficitných minerálov u žien v reprodukčnom veku. Pravidelná strata krvi počas menštruácie, nižší príjem červeného mäsa a častejšie rastlinné stravovacie vzorce vedú k tomu, že zásoby železa sú u mnohých žien hraničné alebo znížené. Subklinický deficit železa sa nemusí prejaviť anémiou, ale často vedie k únave, zníženej tolerancii záťaže, vypadávaniu vlasov či zhoršenej koncentrácii. 

Z odborného hľadiska je dôležité zdôrazniť, že suplementácia železa má zmysel len pri preukázanom alebo pravdepodobnom deficite. Nadbytok železa je spojený so zvýšeným oxidačným stresom a môže mať negatívne metabolické dôsledky. Preto by suplementácia mala byť cielene zvolená a stav železa je vhodné hodnotiť na základe kombinácie laboratórnych parametrov, najmä ferritínu ako ukazovateľa zásob železa, hemoglobínu a v ideálnom prípade aj parametrov transportu železa, pričom interpretácia musí vždy zohľadňovať prítomnosť zápalu a klinický kontext. 

Kyselina listová (vitamín B9) zohráva zásadnú úlohu v syntéze DNA, delení buniek a krvotvorbe. U žien má osobitný význam najmä v súvislosti s reprodukčným zdravím, no jej adekvátny príjem je dôležitý aj mimo plánovania tehotenstva. Nedostatok kyseliny listovej môže viesť k zvýšenej hladine homocysteínu, čo je spájané s vyšším kardiovaskulárnym rizikom. 

V praxi býva príjem kyseliny listovej nedostatočný najmä u žien s nízkym príjmom listovej zeleniny alebo pri dlhodobých redukčných diétach. Suplementácia môže byť opodstatnená, avšak aj tu platí, že dlhodobé užívanie vysokých dávok bez indikácie nie je vhodné. 

Kolagén má u žien špecifické postavenie najmä z hľadiska kvality pokožky, vlasov, nechtov a zdravia kĺbov. Estrogény majú ochranný vplyv na kolagénové štruktúry, no pri chudnutí, zvýšenom tréningovom zaťažení alebo s pribúdajúcim vekom dochádza k poklesu endogénnej syntézy kolagénu. 

Z vedeckého hľadiska kolagén nie je esenciálnou bielkovinou, no hydrolyzovaný kolagén môže slúžiť ako zdroj špecifických aminokyselín, ktoré sa podieľajú na tvorbe spojivových tkanív. Jeho význam je najmä podporný – môže prispieť k lepšej elasticite kože a komfortu pohybu, najmä u žien v kalorickom deficite alebo pri pravidelnom silovom tréningu. 

Na čo by sa mali sústrediť muži? 

U mužov sú výživové priority často ovplyvnené vyššou svalovou hmotou, vyššími energetickými nárokmi a rozdielnou hormonálnou reguláciou. V kontexte suplementácie sa najčastejšie diskutuje zinok, horčík a látky podporujúce hormonálnu rovnováhu. 

Zinok je kľúčovým stopovým prvkom pre imunitný systém, syntézu bielkovín a hormonálnu reguláciu. U mužov je osobitne dôležitý pre normálnu funkciu reprodukčného systému a udržiavanie fyziologickej hladiny testosterónu. Nedostatok zinku sa môže prejaviť zníženou imunitou, pomalšou regeneráciou, zhoršenou kvalitou spermií a poklesom libida. Z klinického pohľadu však treba zdôrazniť, že suplementácia zinku nevedie k zvýšeniu testosterónu u mužov s normálnymi hladinami. Jeho význam spočíva najmä v prevencii deficitu, nie v „hormonálnom booste“, ako ho často prezentuje marketing. 

Horčík zohráva zásadnú úlohu v neuromuskulárnej funkcii, energetickom metabolizme a regulácii stresovej odpovede. U fyzicky aktívnych mužov je jeho potreba vyššia v dôsledku

strát potením a zvýšenej metabolickej záťaže. Nedostatok horčíka sa môže prejaviť svalovými kŕčmi, poruchami spánku, zvýšenou únavou a zhoršenou regeneráciou. Z hľadiska suplementácie je vhodné uprednostniť dobre vstrebateľné formy horčíka a vnímať ho ako podporu nervovo-svalovej rovnováhy, nie ako izolovaný prostriedok na zvýšenie výkonu. 

Podpora testosterónu je častým dôvodom, prečo muži siahajú po doplnkoch stravy. Aj medzi voľnopredajnými doplnkami je možné nájsť produkty s účinnými látkami, ktoré majú preukázaný efekt na zvýšenie hladiny testosterónu, napríklad Orin Hercules. To, čo má pre hormonálnu rovnováhu obrovský význam, je dostatočný energetický príjem, kvalitný spánok, primeraná tréningová záťaž a nízka chronická úroveň stresu. 

Dôležitá je individualizácia… 

Z odborného pohľadu je najdôležitejším princípom suplementácie u žien aj mužov individualizácia. Pohlavie samo o sebe nie je indikáciou na užívanie doplnkov – tou je vždy konkrétna potreba organizmu, životný štýl a výživový kontext. 

Správne zvolená suplementácia môže byť hodnotným doplnkom jedálnička. Nesprávne zvolená je však len drahým marketingovým produktom bez reálneho prínosu. 

Ako rozoznať kvalitný doplnok od marketingu? 

Trh s výživovými doplnkami je silne ovplyvnený marketingom. Z odborného hľadiska je preto dôležité všímať si najmä zloženie, dávkovanie a formu účinných látok. Kvalitný doplnok má transparentnú etiketu, jasne uvedené množstvá účinných látok a minimum zbytočných aditív. 

Rovnako dôležitý je pôvod surovín a technologické spracovanie. Pri kolagéne napríklad rozhoduje miera hydrolýzy a vstrebateľnosť, nielen samotná prítomnosť kolagénu na etikete. 

Doplnky ako podpora, nie riešenie 

Výživové doplnky môžu byť užitočným nástrojom pri chudnutí, naberaní svalovej hmoty aj podpore regenerácie. Nikdy by však nemali stáť na mieste, kde patrí kvalitný jedálniček a zdravý životný štýl. Sú dobrým sluhom, ale zlým pánom. 

Ak si nie ste istí, ktoré doplnky majú pre vás zmysel, najlepšou cestou je odborná konzultácia. 

A ak hľadáte doplnky, ktoré stavajú na jednoduchosti, kvalite a reálnych potrebách organizmu, oplatí sa siahnuť po overených a transparentných značkách, akou je aj ORIN.

Zaujal vás tento článok?

Moja certifikácia výživy a trénovania

Svoju odbornosť som dokázala aj na základe úspešného absolvovania certifikovaného kurzu Poradca pre výživu od spoločnosti Winstitut. Poznatky a štúdie ohľadom výživy však neustále napredujú, a preto je pre mňa dôležité neustále na sebe pracovať a zdokonaľovať sa. Vďaka desiatkam školení, kurzov a workshopov stále rozširujem svoje nadobudnuté vedomosti a zručnosti. Okrem výživy milujem aj pohyb a vzdelávam sa aj v tomto smere. Preto som sa rozhodla že absolvujem kurz Kondičného trénera I. stupňa v Efect Fit, aby som mohla aj takto pomáhať ľudom.

Bezlepková diéta nie žiadny trend. Je to celoživotná liečba. 

V posledných rokoch sa bezlepková strava stala jedným z najdiskutovanejších spôsobov stravovania. Mnohí ľudia si lepok vyradia z jedálnička pri pocite nafukovania, bolestiach brucha alebo jednoducho preto, že majú pocit, že je to „zdravšia voľba“. Sociálne siete sú plné odporúčaní na bezlepkové recepty a tvrdení, že lepok škodí každému. 

Realita je však podstatne zložitejšia. 

Aj preto sme sa rozhodli venovať ďalší odborný blog práve téme celiakia – ochoreniu, okolo ktorého dodnes koluje množstvo mýtov, nepresných informácií a nesprávnych záverov. Jedným z najčastejších omylov je presvedčenie, že ak niekoho po pečive nafukuje alebo pociťuje tráviace ťažkosti, automaticky trpí celiakiou. V skutočnosti môžu mať podobné príznaky desiatky rôznych ochorení alebo funkčných porúch tráviaceho systému. 

V tomto článku sa preto pozrieme na celiakiu z pohľadu medicíny a vedeckých dôkazov. Vysvetlíme si, čo celiakia skutočne je, prečo vzniká, aké príznaky môže spôsobovať, ako prebieha správna diagnostika a prečo by si bezlepkovú diétu nikto nemal nasadiť len na základe vlastného podozrenia. 

Čo je celiakia? 

Celiakia je chronické autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém reaguje neprimerane na prítomnosť lepku v potrave. Lepok (glutén) je skupina bielkovín prirodzene sa vyskytujúcich v pšenici, jačmeni a raži. 

Na rozdiel od potravinovej intolerancie alebo alergie na pšenicu nejde pri celiakii o obyčajnú neznášanlivosť určitej potraviny. Ide o autoimunitný proces, pri ktorom konzumácia lepku aktivuje imunitný systém natoľko, že začne poškodzovať vlastné tkanivá organizmu, konkrétne sliznicu tenkého čreva. 

U geneticky predisponovaných jedincov dochádza po prijatí lepku k aktivácii imunitnej odpovede, ktorá vedie k chronickému zápalu sliznice tenkého čreva. Typickým znakom ochorenia je poškodenie črevných klkov, zmnoženie črevných krypt  a nahromadenie zápalových buniek v črevnej sliznici. Výsledkom je znížená schopnosť tenkého čreva vstrebávať živiny. Práve porucha vstrebávania je dôvodom, prečo celiakia neovplyvňuje iba trávenie. Nedostatočné vstrebávanie železa, kyseliny listovej, vitamínu B12, vitamínov rozpustných v tukoch a ďalších dôležitých živín môže viesť k rozvoju anémie, podvýživy, osteoporózy či ďalších zdravotných komplikácií. Dnes preto celiakiu nepovažujeme len za ochorenie tráviaceho traktu, ale za systémové autoimunitné ochorenie, ktoré môže ovplyvňovať celý organizmus.

Ako sa celiakia diagnostikuje? Samodiagnostika určite nie je správna cesta. 

V poradni sa pomerne často stretávame s tým, že pacient príde už niekoľko mesiacov na bezlepkovej diéte. Dôvod? Po vyradení pečiva sa cítil lepšie alebo mu to odporučilo okolie či internet. Práve tento postup však môže byť jednou z najväčších chýb pri podozrení na celiakiu. 

Ak máte podozrenie na celiakiu, nikdy si svojvoľne nevysádzajte lepok ešte pred absolvovaním vyšetrení. Po jeho vyradení totiž postupne ustupuje imunitná reakcia organizmu a laboratórne aj histologické vyšetrenia môžu byť falošne negatívne. Výsledkom môže byť oddialenie alebo dokonca znemožnenie správneho stanovenia diagnózy. 

Neopodstatnené vyradenie lepku zo stravy navyše neznamená len zmenu jedálnička. Človek sa často zbytočne pripraví o celé skupiny potravín, ktoré sú prirodzeným zdrojom vlákniny, vitamínov skupiny B, železa a ďalších dôležitých živín. Pokiaľ nie je bezlepková strava správne zostavená, môže byť nutrične nevyvážená a z dlhodobého hľadiska zvyšovať riziko vzniku nedostatku niektorých mikronutrientov. Odborné odporúčania preto zdôrazňujú, že bezlepková diéta by mala byť zavedená iba u pacientov s potvrdenou diagnózou a ideálne pod vedením nutričného terapeuta alebo dietológa so skúsenosťami s celiakiou. Cieľom nie je len odstrániť lepok zo stravy, ale zároveň zachovať jej pestrosť, výživovú hodnotu a dlhodobú udržateľnosť. 

Prvým krokom pri diagnostike je sérologické vyšetrenie krvi. Medzinárodné odborné odporúčania odporúčajú ako vyšetrenie prvej voľby stanovenie autoprotilátok proti tkanivovej transglutamináze triedy IgA (tTG-IgA), pričom súčasne je potrebné overiť aj dostatočnú hladinu celkového IgA. U pacientov s deficitom IgA alebo u detí mladších ako dva roky sa využívajú IgG protilátky, napríklad tTG-IgG alebo protilátky proti deamidovaným gliadínovým peptidom. 

Je však dôležité zdôrazniť, že pozitívny krvný test ešte sám o sebe diagnózu celiakie nepotvrdzuje. Naopak, ani negatívny výsledok ju pri silnom klinickom podozrení úplne nevylučuje. Sérologické vyšetrenia preto predstavujú dôležitý skríningový nástroj, nie definitívnu diagnózu. 

Vo väčšine prípadov je následne potrebné gastroenterologické vyšetrenie spojené s gastroskopiou, počas ktorej lekár odoberie drobné vzorky sliznice dvanástnika na histologické vyšetrenie. Práve histológia umožňuje potvrdiť typické zmeny črevnej sliznice charakteristické pre celiakiu a stanoviť definitívnu diagnózu.

Počas celého diagnostického procesu je nevyhnutné, aby pacient naďalej pravidelne konzumoval lepok. Odborné odporúčania uvádzajú, že pri diagnostike musí byť príjem lepku dostatočný, pretože jeho obmedzenie môže viesť k falošne negatívnym výsledkom. Ak už pacient bezlepkovú diétu drží, pred vyšetrením býva často potrebné absolvovať tzv. gluténovú záťaž, teda opätovné zaradenie lepku do stravy počas niekoľkých týždňov podľa odporúčania gastroenterológa. 

Bezlepková diéta nie je trend ani preventívny životný štýl 

Dnes je bezlepková strava dostupnejšia než kedykoľvek predtým. Nájdeme ju v supermarketoch, reštauráciách aj na sociálnych sieťach, kde býva často prezentovaná ako zdravšia alternatíva pre každého. 

To však nie je pravda. 

Pre človeka s potvrdenou celiakiou predstavuje bezlepková diéta jedinú účinnú liečbu. Nie je dobrovoľnou voľbou ani módnym trendom. Je to celoživotné terapeutické opatrenie, ktorého dôsledné dodržiavanie umožňuje zahojenie črevnej sliznice, ústup príznakov a výrazné zníženie rizika závažných komplikácií. 

Naopak, človek bez potvrdenej diagnózy by si lepok nemal zo stravy vyraďovať len preto, že ho občas trápi nafukovanie alebo pocit ťažoby po jedle. Podobné príznaky môžu mať množstvo iných príčin a svojvoľné vyradenie lepku môže nielen skomplikovať diagnostiku, ale viesť aj k zbytočným nutričným obmedzeniam. 

Aké príznaky môže celiakia spôsobovať?

Mnohí ľudia si celiakiu spájajú predovšetkým s hnačkami alebo bolesťami brucha. V skutočnosti je jej klinický obraz oveľa rozmanitejší. Niektorí pacienti majú typické tráviace ťažkosti, zatiaľ čo u iných sa ochorenie prejavuje úplne odlišnými príznakmi alebo môže prebiehať dlhý čas takmer bez povšimnutia. 

Medzi najčastejšie tráviace prejavy patria chronická hnačka, bolesti alebo diskomfort v oblasti brucha, nadúvanie a zápcha. Tieto príznaky vznikajú v dôsledku poškodenia sliznice tenkého čreva a následného zhoršeného vstrebávania živín. 

Keďže však celiakia patrí medzi systémové autoimunitné ochorenia, jej prejavy často presahujú samotný tráviaci trakt. Pacienti môžu pociťovať chronickú únavu, nevysvetliteľný úbytok telesnej hmotnosti alebo sa u nich môže rozvinúť anémia spôsobená nedostatočným vstrebávaním železa, kyseliny listovej či vitamínu B12. Medzi ďalšie možné prejavy patria kožné zmeny, osteoporóza alebo osteomalácia vznikajúce v dôsledku poruchy vstrebávania vápnika a vitamínu D. 

Neliečená celiakia však neznamená iba pretrvávajúce tráviace ťažkosti. Dlhodobý zápal a poškodenie sliznice tenkého čreva môžu viesť k závažným zdravotným následkom. Okrem podvýživy, anémie, osteoporózy či osteomalácie sa môžu objaviť aj neurologické komplikácie alebo poruchy reprodukčného zdravia. 

Vo vzácnych prípadoch odborná literatúra opisuje vznik závažných komplikácií, ako je adenokarcinóm tenkého čreva alebo non-Hodgkinov lymfóm. 

U detí býva častým prejavom spomalenie rastu alebo porucha prospievania. Práve preto je dôležité myslieť na celiakiu aj v prípadoch, keď dieťa nemá výrazné tráviace ťažkosti. 

Priebeh ochorenia je veľmi individuálny. Závažnosť poškodenia črevnej sliznice nemusí vždy zodpovedať intenzite príznakov. Aj pacient, ktorý sa cíti relatívne dobre alebo má len mierne ťažkosti, môže mať významne poškodenú sliznicu tenkého čreva. 

Prečo by sa celiakia nemala podceňovať? 

Celiakia sa zároveň často vyskytuje spolu s ďalšími autoimunitnými ochoreniami. Častejšie sa diagnostikuje u pacientov s diabetom 1. typu, autoimunitnými ochoreniami štítnej žľazy, selektívnym deficitom imunoglobulínu A (IgA), niektorými reumatologickými ochoreniami či

autoimunitnými ochoreniami pečene. Vyššie riziko majú aj príbuzní prvého stupňa pacientov s celiakiou a osoby s Downovým, Turnerovým alebo Williamsovým syndrómom. 

Práve preto by sa celiakia nikdy nemala bagatelizovať ako „citlivé trávenie“ alebo „neznášanlivosť pečiva“. Ide o celoživotné autoimunitné ochorenie, ktoré si vyžaduje správnu diagnostiku, pravidelné lekárske kontroly a dôsledné dodržiavanie bezlepkovej diéty. 

Kde všade sa môže lepok skrývať? Čítanie etikiet je pri celiakii nevyhnutnosťou 

Mnohí ľudia si lepok spájajú predovšetkým s chlebom, pečivom či cestovinami. V skutočnosti sa však môže nachádzať aj v množstve ďalších potravín a výrobkov, pri ktorých by sme jeho prítomnosť na prvý pohľad vôbec neočakávali. Práve preto patrí dôsledné čítanie etikiet medzi základné pravidlá úspešnej liečby celiakie. 

Za prirodzené zdroje lepku považujeme predovšetkým pšenicu, jačmeň a raž, vrátane ich odrôd, ako sú špalda, kamut (khorasan pšenica) či tritikale. Lepok sa preto prirodzene nachádza vo výrobkoch pripravených z týchto obilnín, ako sú chlieb, pečivo, cestoviny, koláče, sušienky, cereálie alebo múčne výrobky. 

Veľkú pozornosť si však vyžadujú aj priemyselne spracované potraviny, pri ktorých nemusí byť prítomnosť lepku zrejmá. Ide najmä o rôzne polotovary, instantné jedlá, hotové omáčky, zahustené polievky, mäsové výrobky, údeniny, obaľované a vyprážané jedlá (napríklad vyprážaný syr, rezne alebo rybie prsty), ochutené snacky či niektoré dresingy. 

Pacientov často prekvapí, že lepok sa môže nachádzať aj v sladkostiach. Niektoré čokoládové tyčinky, plnené čokolády, cukrovinky alebo pralinky môžu obsahovať pšeničný škrob, jačmenný slad alebo sladový extrakt. Samotné kakao pritom lepok prirodzene neobsahuje – riziko predstavujú až pridané technologické zložky použité počas výroby. 

Rovnako dôležité je myslieť aj na výrobky, ktoré nie sú potravinami. Stopy lepku sa môžu nachádzať v niektorých výživových doplnkoch, vitamínoch, liekoch, zubných pastách či balzamoch na pery. Hoci ide skôr o menej časté situácie, pri pravidelnom užívaní je vhodné overiť si ich zloženie alebo sa poradiť s lekárom či lekárnikom. 

Na ktoré zložky si dať pri čítaní etikiet pozor? 

Pri nákupe je vhodné venovať zvýšenú pozornosť najmä týmto zložkám: 

• pšenica, 
• jačmeň, 
• raž, 
• špalda, 
• kamut (khorasan pšenica), 
• tritikale, 
• pšeničná múka, 
• pšeničný lepok (glutén),
• pšeničný proteín, 
• pšeničné otruby, 
• pšeničné klíčky, 
• pšeničný škrob (ak výrobok nie je označený ako bezlepkový), 
• jačmenný slad, 
• sladový extrakt, 
• sladový sirup, 
• sladová múka, 
• hydrolyzovaný pšeničný proteín. 

Obozretnosť je vhodná aj pri zložkách označených ako rastlinný proteín, rastlinné bielkoviny alebo modifikovaný škrob, pokiaľ výrobca neuvádza ich pôvod. V krajinách Európskej únie však platí legislatíva, podľa ktorej musia byť obilniny obsahujúce lepok medzi alergénmi vždy jasne označené v zozname zložiek, najčastejšie zvýrazneným písmom. Práve preto je dôsledné čítanie etikiet jedným z najdôležitejších návykov každého pacienta s celiakiou. 

Naopak, nie všetky technologické prísady predstavujú riziko. Prirodzene bezlepkové sú napríklad kukuričný škrob, zemiakový škrob, ryžová múka, tapiokový škrob, xantánová guma, guarová guma či pektín. Samotné zahusťovadlá teda vo väčšine prípadov neobsahujú lepok a nie je potrebné sa im vyhýbať. 

Praktické tipy do domácnosti: Aj malé chyby môžu viesť ku kontaminácii 

Dodržiavanie bezlepkovej diéty neznamená len výber správnych potravín. Rovnako dôležité je predchádzať ich kontaktu s lepkom počas skladovania a prípravy jedál. Aj zdanlivo malé množstvo lepku môže u človeka s celiakiou aktivovať imunitnú odpoveď a udržiavať zápal sliznice tenkého čreva. 

Rovnako dôležitá ako samotné vyradenie lepku je aj prevencia krížovej kontaminácie. Aj malé množstvo lepku môže u človeka s celiakiou aktivovať imunitnú odpoveď a poškodzovať sliznicu tenkého čreva, a to aj v prípade, že pacient nepociťuje žiadne bezprostredné ťažkosti. 

Ku kontaminácii môže dôjsť napríklad pri príprave jedla na spoločnej pracovnej doske, použitím tej istej dosky na krájanie, hriankovača, drevených varešiek, sitiek na cestoviny alebo oleja, v ktorom sa predtým pripravovali potraviny obsahujúce lepok. Riziko predstavujú aj jedlá pripravované v reštauráciách, pokiaľ nie sú dodržané zásady bezpečnej prípravy bezlepkových pokrmov. 

Práve preto bezlepková diéta neznamená iba výmenu klasického chleba za bezlepkový. Vyžaduje dôsledné čítanie zloženia potravín, poznanie menej známych zdrojov lepku, prevenciu kontaminácie a často aj spoluprácu s nutričným terapeutom, ktorý pacientovi pomôže zostaviť výživovo plnohodnotný jedálniček a predchádzať vzniku nutričných deficitov. 

Na čo si doma dávať pozor? 

Hriankovač 

Omrvinky z klasického pečiva zostávajú vo vnútri hriankovača a môžu kontaminovať bezlepkový chlieb. Ideálne je používať samostatný hriankovač alebo špeciálne vrecká určené na opekanie bezlepkového pečiva. 

Spoločný olej na vyprážanie 

Bezlepkové potraviny nikdy nepripravujte v oleji, v ktorom sa predtým vyprážali obaľované alebo múčne výrobky. Lepok sa pri vysokých teplotách nezničí, a preto zostáva v oleji aj po predchádzajúcom vyprážaní. 

Dosky na krájanie a kuchynské náradie 

Samostatnú dosku na krájanie, nože, varešky, sitká na cestoviny či ďalšie kuchynské pomôcky odporúčame používať najmä v domácnostiach, kde sa pripravuje bezlepková aj bežná strava. Drevené pomôcky môžu zachytávať zvyšky potravín a predstavovať riziko krížovej kontaminácie. 

Hubky a kuchynské utierky 

Hubky na riad, kuchynské utierky či handričky môžu obsahovať zvyšky lepku z predchádzajúceho umývania riadu alebo utierania pracovných plôch. Aj preto je vhodné venovať zvýšenú pozornosť hygiene kuchyne a v prípade potreby používať oddelené pomôcky. 

Pracovná plocha 

Pred prípravou bezlepkového jedla je potrebné dôkladne očistiť pracovnú dosku od omrviniek a zvyškov múky. Osobitnú pozornosť treba venovať najmä pri pečení alebo práci s pšeničnou múkou, ktorá sa môže vo forme jemného prachu usádzať na okolitých povrchoch. 

Koreniny a ochucovadlá 

Niektoré zmesi korenín, bujóny, ochucovadlá alebo instantné zmesi môžu obsahovať pšeničnú múku, pšeničný škrob alebo jačmenný slad. Preto odporúčame vždy čítať ich zloženie. Na trhu sú dnes dostupné aj certifikované bezlepkové alternatívy – napríklad bezlepková zeleninová zmes typu Vegeta, ktorú možno nájsť aj v predajniach DM drogerie. 

Spoločné nádoby 

Maslo, džem, nátierky alebo arašidové maslo sa môžu ľahko kontaminovať omrvinkami z bežného pečiva. V domácnostiach, kde žije človek s celiakiou, je preto vhodné používať samostatné balenia alebo vždy dbať na používanie čistého noža. 

Stravovanie mimo domova 

Pri návšteve reštaurácie vždy informujte personál, že máte diagnostikovanú celiakiu. Nestačí objednať si jedlo „bez múky“. Dôležité je, aby personál zabránil aj krížovej kontaminácii počas prípravy pokrmu. 

Záver 

Celiakia je ochorenie, ktoré dnes dokážeme spoľahlivo diagnostikovať a úspešne liečiť. Predpokladom však je správny postup – nepodľahnúť internetovým radám, nevysádzať lepok svojvoľne a pri podozrení na ochorenie vyhľadať odbornú pomoc. 

Bezlepková diéta nie je módnym trendom ani univerzálnym riešením tráviacich ťažkostí. Pre človeka s potvrdenou celiakiou predstavuje jedinú účinnú liečbu, ktorá umožňuje zahojenie črevnej sliznice, ústup príznakov a výrazné zníženie rizika dlhodobých komplikácií. 

Ak vás dlhodobo trápia tráviace ťažkosti, opakované nadúvanie, chronická únava, nevysvetliteľná anémia alebo máte vo svojej rodine diagnostikovanú celiakiu, nepokúšajte sa stanovovať diagnózu sami. Správna diagnostika patrí do rúk gastroenterológa a následná výživová starostlivosť zohráva významnú úlohu pri úspešnej dlhodobej liečbe.

V našej poradni sa pacientom s celiakiou venujeme individuálne. Pomáhame im zorientovať sa v bezlepkovej diéte, naučiť sa predchádzať kontaminácii, správne čítať etikety potravín a zostaviť jedálniček tak, aby bol nielen bezpečný, ale aj nutrične plnohodnotný a dlhodobo udržateľný.

Zaujal vás tento článok?

Moja certifikácia výživy a trénovania

Svoju odbornosť som dokázala aj na základe úspešného absolvovania certifikovaného kurzu Poradca pre výživu od spoločnosti Winstitut. Poznatky a štúdie ohľadom výživy však neustále napredujú, a preto je pre mňa dôležité neustále na sebe pracovať a zdokonaľovať sa. Vďaka desiatkam školení, kurzov a workshopov stále rozširujem svoje nadobudnuté vedomosti a zručnosti. Okrem výživy milujem aj pohyb a vzdelávam sa aj v tomto smere. Preto som sa rozhodla že absolvujem kurz Kondičného trénera I. stupňa v Efect Fit, aby som mohla aj takto pomáhať ľudom.

Myslím, že väčšina mamičiek sa nevie dočkať toho pocitu po pôrode, ako si svoje dieťa privinú na svoju hruď a ono prirodzene nájde prsník a začne sa dojčiť. S dojčením je to ako s chôdzou, je pre nás prirodzené no musíme sa ho naučiť. Preto na úvod odporúčam všetkým budúcim mamičkám, ktoré sa rozhodnú svoje dieťa dojčiť, aby sa na toto obdobie pripravili ešte počas tehotenstva a boli pripravená na situácie, ktoré môžu nastať .

Materské mlieko predstavuje najprirodzenejšiu a najvhodnejšiu výživu pre dojča. Obsahuje všetky živiny a energiu potrebnú počas prvých šiestich mesiacov života dieťaťa. Zároveň mu poskytuje ochranné protilátky, ktoré znižujú riziko mnohých bežných ochorení. Je bezpečné, vždy dostupné, má ideálnu teplotu a pred konzumáciou nevyžaduje žiadnu ďalšiu úpravu ani sterilizáciu. Dojčenie je odporúčané ako jediný zdroj výživy a tekutín počas prvých 6 mesiacov života. Aj po tomto období zostáva dôležitou súčasťou výživy – v druhej polovici prvého roku dokáže pokryť až 50 % nutričných potrieb dojčaťa a v druhom roku života približne jednu tretinu potrieb batoľaťa.

Okrem nutričných benefitov má dojčenie aj množstvo ďalších výhod:

• dojčené deti menej trpia na akútne gastroenteritídy, respiračné ochorenia, zápaly stredného ucha a močových ciest,
  
• u matky pomáha stabilizovať psychiku po pôrode, podporuje regeneráciu pôrodných ciest,
  
• znižuje riziko karcinómu prsníka a vaječníkov,
  
• posilňuje citovú väzbu medzi matkou a dieťaťom,
  
• je ekonomicky výhodnejšie v porovnaní s umelou výživou.

Napriek množstvu benefitov je podľa štatistík menej ako polovica detí na celom svete exkluzívne (výlučne) dojčená do 6. mesiaca života.

Po 6. mesiaci života sa začína s podávaním príkrmov. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča kombinovať dojčenie s pevnou stravou minimálne do 2 rokov veku dieťaťa a aj ďalej, ak to matke a dieťaťu vyhovuje. Dojčenie pritom nepredstavuje len spôsob zabezpečenia výživy a tekutín, ale zohráva aj významnú emocionálnu a psychologickú úlohu. Zloženie materského mlieka sa neustále mení podľa aktuálnych potrieb dieťaťa, jeho zdravotného stavu a stupňa zrelosti. Poskytuje mu imunologickú ochranu, reguluje metabolizmus a zohráva zásadnú úlohu pri vývine mozgu. Tým ovplyvňuje psychomotorický vývoj, kognitívne funkcie aj intelekt dieťaťa. Deti, ktoré boli dojčené, majú podľa výskumov nižšie riziko rozvoja obezity, diabetu mellitu 1. aj 2. typu, aterosklerózy, a tiež nižšiu pravdepodobnosť výskytu SIDS (syndróm náhleho úmrtia dojčaťa).

Odporúčania na výživu počas laktácie sú veľmi podobné ako počas tehotenstva. Strava by mala byť pestrá a nutrične vyvážená, aby zabezpečila dostatok živín pre dieťa aj matku.

Netlačte na seba: Telo teraz potrebuje energiu na regeneráciu aj starostlivosť o dieťa

Tvorba materského mlieka je energeticky veľmi náročný proces, plus sa k tomu pridáva aj realita prvých mesiacov (niekedy aj rokov ) – nočné vstávanie, spánkový deficit, nosenie bábätka na rukách, uspávanie, hojdanie na fitlopte, prechádzky s kočíkom/nosičom, prebaľovanie a samozrejme starostlivosť o domácnosť. Všetky tieto aktivity stoja naše telo množstvo energie.é rýchle a drastické chudnutie. Telo potrebuje energiu a to nie len na tvorbu mlieka, ale aj na svoje vlastné fungovanie, regeneráciu a bežné fungovanie počas dňa.

Postupné a pomalé chudnutie u žien s normálnou racionálnou výživou dosiahnuté len miernou reštrikciou príjmu pestrej stravy nemá vplyv na objem a zloženie materského mlieka. Ak k tomu pridáte ešte vhodnú fyzickú aktivitu v rámci svojich možností (a po stabilizácii laktácie, kontrole lekárom a fyzioterapeutom), môžu obe pomôcť k postupnému návratu k predpôrodnej hmotnosti.

O koľko treba teda navýšiť svoj energetický príjem keď dojčím?

• pri plnom dojčení (bez príkrmov umelým mliekom) počas prvých štyroch až 6 mesiacov približne o +500kcal

• pri čiastočnom dojčení asi o +250 kcal/deň

(Presné množstvo energie, ktorú žena spáli na tvorbu materského mlieka závisí aj od toho, ako je živená a koľko má (nielen) tukových zásob).

Organizmus ženy využíva aj tukové zásoby, ktoré sa vytvorili počas gravidity (približne 2–3 kg). Vďaka tomu dochádza u dojčiacich žien k prirodzenej redukcii hmotnosti – približne 0,8 kg mesačne.

Ak chcete počas dojčenia postupne schudnúť, energetický príjem by nemal dlhodobo klesnúť pod približne 1 500 kcal/deň. Toto číslo nie je náhodné – vychádza z pozorovania, že u dobre živených dojčiacich žien, ktorých príjem klesol pod túto hranicu, došlo k zníženiu objemu mlieka a bol ohrozený rastový vývoj dieťaťa (Strode 1986, citované v Cochrane systematickom review). Ide o hranicu z menšej štúdie, nie o univerzálny limit platný pre každú ženu. Individuálna potreba energie bude teda závisieť od vašej hmotnosti, aktivity a intenzity dojčenia, preto akékoľvek výraznejšie obmedzenie príjmu konzultujte s odborníkom na výživu – nutričný terapeut či dietológ.

Ovplyvňuje strava matky teda zloženie materského mlieka?

Zloženie materského mlieka, až na pár živín, je v podstate stabilné, a vplyv aktuálnej výživy matky je častokrát preceňovaný. Výživové odporúčania pre dojčiacu ženu by mali  vychádzať zo zásad racionálnej výživy.

Bielkoviny

Množstvo bielkovín prijímaných matkou počas dojčenia do určitej miery ovplyvňuje ich obsah v materskom mlieku. Bielkoviny obsiahnuté v materskom mlieku sú vysoko kvalitné, ľahko stráviteľné a nezaťažujú obličky dojčaťa. Naopak, majú ochranný účinok a prispievajú k správnemu vývoju a fungovaniu obličiek u dieťaťa.

Kde ich nájdeme? Zamerajte sa na dostatočný príjem bielkovín v podobe hydiny, rýb, králičie a teľacie mäso, fermentované mliečne výrobky. Nezabúdajte ale aj na strukoviny, obilniny či orechy ako rastlinný zdroj bielkovín, ktoré ale spoločne v strave kombinujte.

Tuky

Príjem tukov v strave matky významne ovplyvňuje obsah tukov v materskom mlieku. Ich koncentrácia sa v priebehu dňa prirodzene mení – najvyššia býva popoludní, večer a ku koncu dojčenia. Dostatočný príjem polynenasýtených mastných kyselín, najmä omega-3 mastných kyselín, v strave matky počas laktácie má pozitívny vplyv na vývoj nervovej sústavy dieťaťa, predovšetkým mozgu, a zároveň pôsobí protizápalovo v organizme matky aj dieťaťa. Zásoby esenciálnych mastných kyselín, ktoré si bábätko nahromadilo počas tehotenstva, po pôrode postupne klesajú a potom je plne odkázané na ich príjem v strave matky. Ukazuje sa, že suplementácia DHA vedie k lepšiemu psychomotorickému vývoju dojčaťa.

Sacharidy

Zdrojom sacharidov v materskom mlieku je najmä laktóza – mliečny cukor. Okrem toho materské mlieko obsahuje aj oligosacharidy – špeciálny druh sacharidov, ktoré dieťa nestrávi a slúžia ako potrava pre baktérie v hrubom čreve dojčaťa – tzv. Human Milk Oligosaccharides (HMO). 

A čo ďalšie živiny v materskom mlieku

Materské mlieko obsahuje stabilné množstvo vitamínov D, E, K, kyseliny listovej, železa, vápnika, zinku či medi. Ich hladina nie je priamo závislá od aktuálneho príjmu v strave matky. V prípade nedostatku týchto živín v strave organizmus matky využíva vlastné zásoby, preto je dôležité zabezpečiť ich dostatočný príjem.

Naopak, vitamíny rozpustné vo vode v materskom mlieku sú priamo ovplyvnené stravou matky. Zvýšenú pozornosť je potrebné venovať vitamínu A, selénu a jódu. Ich nedostatok v strave matky vedie k nižšiemu obsahu týchto látok v mlieku. Materské mlieko všeobecne obsahuje menej jódu, preto je odporúčané, aby matka konzumovala aspoň dvakrát týždenne morské ryby. Ak ryby nekonzumuje, odporúča sa jód suplementovať v dennej dávke 200 μg. Výborným zdrojom jódu je aj minerálna voda Vincentka. Vincentka je veľmi bohatým zdrojom jódu, preto neplatí, že čím viac, tým lepšie. Nadbytok jódu môže rovnako ako jeho nedostatok negatívne ovplyvniť funkciu štítnej žľazy. Na pokrytie dennej dávky postačuje cca 38 ml, vyššie množstvá už neprinášajú ďalší benefit.

Mikrobióm a zázračné prebiotiká v mlieku

Okrem klasických živín cez mlieko dieťaťu mamička odovzdáva aj časť svojho vlastného mikrobiómu, čím sa osídluje črevo bábätka priaznivými baktériami. Okrem toho materské mlieko obsahuje aj špeciálne prebiotiká (HMO ktoré sme vyššie spomínali), ktoré bábätko nevie stráviť – slúžia výhradne ako potrava pre dobré baktérie v jeho črevách. Tým sa buduje silný imunitný štít a zdravé trávenie už od prvých dní.

Mýtus o „slabom“ mlieku

Mnoho žien sa obáva, či majú „dostatočne výživné mlieko“ a neraz sa pýtajú, či nemajú náhodou slabé mlieko. Slabé mlieko ale neexistuje, je presné také ako vaše dieťa potrebuje. Materské mlieko sa delí na tzv. „predné“ mlieko (na začiatku dojčenia) obsahuje viac vody a menej tukov – slúži najmä na uhasenie smädu. Takzvané „zadné“ mlieko (uvoľňuje sa pri dlhšom dojčení) je bohatšie na tuky a energiu. Nemusíte však nič merať ani odsávať – telo sa prispôsobí prirodzenému rytmu sania dieťaťa.

Pitný režim počas dojčenia

V súvislosti s tvorbou materského mlieka by žena mala denne prijať cca 45 ml tekutín na kilogram svojej hmotnosti, vrátane vody, ktorá je obsiahnutá v potrave. V minulosti sa tvrdilo, že čím viac vody žena vypije, tým viac sa jej bude mlieka tvoriť. Dnes už vieme, že sa jedná o mýtus a nadmerný príjem tekutín nie je žiadúci.

Čo vylúčiť zo stravy počas dojčenia?

Vieme, že sa v minulosti odporúčalo aby mamička zo svojej stravy vylúčila všetky alergény a potraviny, ktoré môžu spôsobovať nafukovanie a diskomfort pri trávení. Dnes sa ale už neodporúča preventívne zo stravy dojčiacej matky vylučovať alergény alebo potraviny, o ktorých sa v minulosti predpokladalo, že spôsobujú tráviace problémy každému dojčaťu. Mamička počas dojčenia by mala sledovať reakcie svojho dieťaťa počas alebo po dojčení a podľa toho odpozorovať, na ktoré potraviny je jej dieťa citlivé. Niekedy je však potrebné zo stravy matky vylúčiť ťažšie stráviteľné potraviny, ktoré môžu spôsobovať nafukovanie u matky aj dojčaťa, pretože niektoré zložky týchto potravín prechádzajú do materského mlieka.

Káva počas dojčenia

Rovnako ako počas prekoncepčnej výživy a tehotenstva, aj dojčiaca žena by mala obmedziť príjem kofeínu na maximálne 200 mg denne, čo zodpovedá približne dvom šálkam kávy. Kofeín prechádza do materského mlieka približne do 15 minút a jeho najvyššia hladina sa dosahuje do jednej hodiny po konzumácii. Opäť aj tu platí, že si treba odsledovať na svojom bábätku či mu kofeín prekáža alebo nie. Niekedy sa môže stať, že po konzumácii kávy dieťa býva nepokojné, môže ho bolieť bruško a môže trpieť nespavosťou.

Alkohol počas dojčenia

Alkohol je toxická, psychoaktívna a závislosť vyvolávajúca látka. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny ho pred desaťročiami klasifikovala ako karcinogén skupiny 1, teda medzi látky s najvyšším rizikom, do ktorej patria napríklad aj azbest, ionizujúce žiarenie či tabak.

Neexistuje bezpečná dávka alkoholu a najbezpečnejšou voľbou počas dojčenia je alkohol vôbec nekonzumovať. Nadmerná a chronická konzumácia alkoholu je absolútne nezlúčiteľná s dojčením.

Ak si ale chcete vo výnimočných prípadoch vypiť 1 pohár štandardného alkoholického nápoja (1 malé pivo, 1,5 dcl vína či 1 malý štamperlík tvrdého alkoholu), mali by ste dieťa pred konzumáciou alkoholu nadojčiť a následne po konzumácii daného množstva alkoholu dieťa nedojčiť aspoň 2 hodiny. Dnes sa ale už presadzuje dojčenie nie podľa hodín, ale podľa požiadaviek a potrieb dieťaťa a tak vieme, že sa môže stať že sa dieťa nadojčí a po pár minútach sa môže opäť dožadovať prsníka (najmä u malých bábätiek je takýto scenár veľmi bežný).

Pár slov na záver…

Dojčenie nebýva vždy dokonalé a občas to môže byť aj náročné. Taktiež nie je pravda, že dojčenie je “zadarmo”. Áno materské mlieko si síce nekúpime len tak v obchode, ale za to nás dojčenie môže stáť veľa energie, úsilia, spánku a občas aj bolesti. 

Ak sa rozhodnete svoje dieťa dojčiť, dojčenie má preukázané zdravotné benefity pre vás aj bábätko. Ak sa ale rozhodnete nedojčiť, alebo to z akéhokoľvek dôvodu nevyjde, vaše dieťa bude v poriadku aj tak. Dôležitejšie než spôsob výživy je, aby ste sa v starostlivosti oň cítili dobre a mali dostatok podpory. Nikto nemá právo vás za vaše rozhodnutie súdiť. Úlohou nás zdravotníkov nie je vás súdiť, ale vysvetliť vám, aké benefity má dojčenie pre vás a vaše bábätko. Samotné rozhodnutie je už na vás. 

Taktiež netreba počítať každú kalóriu ani mikrogram jódu či inej živiny. Stačí pestrá strava, počúvanie vlastného tela a dieťaťa a trpezlivosť. Ak si nie ste istá, čo je pre vás a vaše dieťa najlepšie, obráťte sa na svojho pediatra, laktačnú poradkyňu, pôrodnú asistentku alebo nutričného terapeuta – individuálne odporúčanie vám vždy poskytne viac istoty než akýkoľvek článok.

Článok vychádza z odporúčaní WHO, EFSA, publikácie Kohout: Klinická výživa (2021), Kasper: Výživa v medicině a dietetika (2015) a systematických prehľadov Cochrane Library.

Zaujal vás tento článok?

Moja certifikácia výživy a trénovania

Svoju odbornosť som dokázala aj na základe úspešného absolvovania certifikovaného kurzu Poradca pre výživu od spoločnosti Winstitut. Poznatky a štúdie ohľadom výživy však neustále napredujú, a preto je pre mňa dôležité neustále na sebe pracovať a zdokonaľovať sa. Vďaka desiatkam školení, kurzov a workshopov stále rozširujem svoje nadobudnuté vedomosti a zručnosti. Okrem výživy milujem aj pohyb a vzdelávam sa aj v tomto smere. Preto som sa rozhodla že absolvujem kurz Kondičného trénera I. stupňa v Efect Fit, aby som mohla aj takto pomáhať ľudom.

Keď na tehotenskom teste žena uvidí dve vytúžené čiarky, pravdepodobne jej ako prvé napadne – „Čo by som teraz mala jesť, aby bolo bábätko zdravé?“ Je úplne prirodzené, že chcete pre svoje dieťatko to najlepšie. Neznamená to však, že musíte jesť za dvoch ani že kvalita jedla teraz nie je dôležitá, práve naopak. 

Dnes už vieme, že prvých 1000 dní života dieťaťa – tehotenstvo a prvé dva roky života, zásadne ovplyvňuje jeho zdravie na celý život. Preto by sme sa mali namiesto kvantity zamerať najmä na kvalitu.

Aj svetová zdravotnícka organizácia (WHO) jasne odporúča, aby bola strava budúcej matky počas tehotenstva pestrá a vyvážená. Do stravy preto pravidelne zaraďujte: 

• Dostatok čerstvej zeleniny a ovocia (skvelý zdroj vitamínov aj vlákniny)
• Celozrnné obilniny a strukoviny
• Kvalitné mliečne výrobky, ideálne kyslomliečne ako acidko, kefír, biely jogurt…
• Chudé mäso, hydinu a ryby
• Orechy a semená

Ako vyzerajú jednotlivé trimestre?

1. trimester: Keď sa zakladá život a úradujú nevoľnosti
V prvých 12 týždňoch prebieha to najdôležitejšie: z mikroskopických buniek sa bábätku formujú všetky dôležité orgány a systémy. V tomto období je plod najzraniteľnejší voči škodlivým látkam či infekciám. 

Energetický príjem: potreba energie počas 1. trimestra zostáva rovnaká ako pred otehotnením, a teda nemusíte svoj energetický príjem navyšovať, pokiaľ váš lekár neurčí inak. 
Tehotenské nevoľnosti: Viac ako polovica žien bojuje v prvých mesiacoch s nechutenstvom či zvracaním (najhoršie to býva okolo 8. – 9. týždňa). Je v poriadku, ak v tomto čase nepriberiete ani gram alebo dokonca niečo málo schudnete. 
Čo pomáha? Skúste menšie, suché snacky (napr. kúsok pečiva, sucháre alebo praclíky) ešte predtým, ako vstanete z postele. Skvelým pomocníkom je aj zázvor – či už vo forme čaju alebo zázvorových sušienok. Ak sú však nevoľnosti neúnosné a dlhodobé, vždy to riešte so svojím lekárom, aby ste predišli podvýžive. 

2. trimester: Bábätko rastie
Od druhého trimestra začína plod intenzívne rásť a logicky sa tak zvyšujú aj nároky na energiu. Koľko energie naozaj potrebujete? v 2. trimestri stačí navýšiť energetický príjem zhruba o 250 kcal. Čo to znamená v praxi? 250 kcal predstavuje menšiu hrsť orechov a jedno menšie jablko.

3. trimester: Občas sa stratí apetít

V treťom trimestri prichádza najväčší nárast hmotnosti bábätka aj vás. Koľko energie naozaj potrebujete? Aby malo bábätko dostatok energie na rast a vývin, je potrebné počas 3. trimestra navýšiť energetický príjem približne o 450 kcal na deň. 

Čo to znamená v praxi? 450 kcal predstavuje jeden krajec chleba, 2 vajcia, 1 plátok syra a jeden kus veľkej paradajky. 

Často sa stáva, že žena v 3. trimestri stráca apetít, keďže rastúci plod začína tlačiť na žalúdok. Nemusíte sa však extremne premáhať. Ako sme si práve ukázali, hoci je potreba energie v 3. trimestri najvyššia z celého tehotenstva, určite nemusíte „jesť za dvoch“. Ak vás trápi plný žalúdok či menšia chuť do jedla, jedzte menšie porcie a častejšie. Pokojne zaraďte aj ľahšiu druhú večeru, ktorou doplníte potrebnú energiu. Pokojne siahnie po niečom tekutejšom, čo na noc nezaťaží vaše trávenie – napríklad biely jogurt s kúskami ovocia, acidofilné mlieko alebo ovsené vločky uvarené v mlieku.

Ak si nie ste istá, či je váš jedálniček správne vyskladaný, alebo riešite prekonané nevoľnosti či tehotenskú cukrovku, najlepším krokom je konzultácia s nutričným terapeutom alebo dietológom, ktorú môžete využiť aj u nás v Nediétuj.

Čo na tanier počas tehotenstva? 

Nemusíte počítať každú kalóriu, ale aj zloženie taniera môže rozhodnúť o tom, ako sa budete cítiť vy a ako bude prosperovať bábätko. Poďme sa teda pozrieť, z čoho by sa mal skladať tanier počas tehotenstva. 

Makroživiny

1. Bielkoviny (Stavebný materiál)
Bielkoviny sú základným stavebným kameňom pre rast tkanív bábätka, placenty aj zväčšujúcej sa maternice.

Koľko ich treba? Potreba bielkovín v tehotenstve prirodzene stúpa, a to konkrétne od  4. mesiaca, teda od 2. trimestra. Odporúča sa približne 1g na kilogram telesnej hmotnosti denne, čo predstavuje približne 12% z celkového energetického príjmu
Kde ich hľadať: Dôraz sa kladie na potraviny s obsahom esenciálnych aminokyselín, akými sú mäso, ryby, vajcia, mliečne výrobky – ideálne kyslomliečne. Do jedálnička nezabúdame zaradiť aj strukoviny či orechy ako zdroj bielkovín, len ich treba správne kombinovať, kvôli ich neúplnosti obsahu esenciálnych aminokyselín.

2. Tuky (Pre správny vývoj mozgu)

Tuky sú pre človeka veľmi dôležité a v tehotenstve sú nenahraditeľné. 

Kde ich hľadať: Aspoň 1–2x týždenne si doprajte tepelne upravené tučné ryby s nízkym obsahom ortuti (losos, pstruh, sardinky). Ďalšími skvelými zdrojmi zdravých tukov sú avokádo, olivový olej, orechy či semená. 
Zvláštnu pozornosť venujte omega-3 mastným kyselinám (najmä DHA), nakoľko dostatočné zásobenie plodu omega 3-MK je možné len vtedy, pokiaľ ich máte v strave dostatok. Tehotným ženám sa  odporúča prijať 200 mg DHA denne. Dostatočný príjem pozitívne pôsobí na stabilizáciu tehotenstva a chráni pred predčasným pôrodom. 
Neodporúča sa používať tuky s vysokým obsahom nasýtených mastných kyselín. Tak ako v prekoncepčnej výžive, za nevhodnú sa považuje konzumácia stužených tukov, ktoré môžu obsahovať konzervačné látky, syntetické farbivá a trans-mastné kyseliny. 

3. Sacharidy (Stabilná energia a vláknina)

Zamerajte sa na komplexné (zložené) sacharidy, ktoré sa vstrebávajú pomalšie, a nespôsobujú  prudké koliísanie hladinu cukru v krvi.  Sú tiež skvelým zdrojom vlákniny, ktorá je výborným pomocníkom proti častej tehotenskej zápche.

Kde ich hľadať: zemiaky, ryža, kuskus, bulgur, krúpy, cestoviny, ovsené vločky, chlieb, celozrnné pečivo. Neodporúča sa konzumovať jemné a trvanlivé pečivo, torty, sladkosti, čokoládu a pod. 

Mikroživiny
Okrem makroživín je dôležitý aj dostatočný príjem niektorých mikronutrientov. Slúžia ako prevencia vrodených vývojových vád plodu. Zároveň chránia budúcu mamičku napríklad pred anémiou či osteopéniou. V prvom trimestri viac ako polovica žien trpí deficitom kyseliny listovej, železa a omega-3 mastných kyselín. Od 2. trimestra rastie aj potreba jódu. V 3.trimestri je potrebné zabezpečiť dostatočný príjem vápnika, horčíka, vitamínu D, železa, jódu, zinku, vitamínu C, omega-3 mastných kyselín a tiež vlákniny

Kyselina listová (Folát) – Absolútna priorita č. 1
Jedne z najdôležitejších vitamínov pred otehotnením a v prvých týždňoch tehotenstva. Zohráva kľúčovú úlohu pri uzatváraní neurálnej trubice bábätka a chráni ho pred vážnymi vývojovými chybami.

Odporúčanie: Svetová zdravotnícka organizácia odporúča 400 µg kyseliny listovej denne, a to už od chvíle, keď sa začnete pokúšať otehotnieť, až do konca 12. týždňa tehotenstva. V praxi to znamená začať ideálne aspoň tri mesiace pred počatím. Novšie dáta navyše naznačujú, že pokračovať sa oplatí pokojne aj ďalej v tehotenstve. Spája sa to s lepším neurokognitívnym vývinom dieťaťa. 

Kde ju nájdete: Hlavnými potravinovými zdrojmi kyseliny listovej sú listová zelenina, hlúbová zelenina ako kel či brokolica a taktiež ovsené vločky, pečeň, strukoviny, žĺtok či droždie. Najväčšie množstvo sa nachádza práve v čerstvej surovej zelenine, avšak skladovaním, varením a najmä sušením jej obsah v zelenine výrazne klesá. V niektorých krajinách sa folátom povinne obohacuje múka alebo klasické raňajkové cereálie.
Uvádza sa však, že organizmus až u 50 % tehotných žien nie je schopný využiť kyselinu listovú v jej prirodzenej forme, a preto je vhodné suplementovať ju v aktívnej forme – 5-metyltetrahydrofolát (5MTHF).

Železo – Proti únave a anémii
Váš organizmus má počas tehotenstva zvýšenú potrebu železa kvôli rastu bábätka a krvotvorbe. Pravidelný a dostatočný príjem železa počas tehotenstva prokazateľne slúži ako prevencia pred anémiou u matky, popôrodnou sepsou (závažnou popôrodnou infekciou), nízkou pôrodnou hmotnosťou novorodenca či predčasným pôrodom.

Podľa najnovších usmernení Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa tehotným ženám odporúča denná suplementácia 30 mg až 60 mg  železa. Presnú dávku je ale vždy vhodné konzultovať s lekárom na základe krvného obrazu. 

Hémové vs. nehémové železo: Najlepšie vstrebateľnou formou je tzv. hémové železo, ktoré sa nachádza najmä v kvalitnom červenom, teľacom a králičom mäse, rybách či v hydine (najmä v morčacom a kuracom stehne).  Preto je žiaduce, aby žena počas gravidity mäso v rozumnom množstve konzumovala.
Rastlinné zdroje (špenát, šošovica, semienka) obsahujú nehémové železo, ktoré sa vstrebáva ťažšie. 

Trik s vitamínom C: Ak jete rastlinné zdroje železa, vždy k nim pridajte zdroj vitamínu C (napr. papriku, citrónovú šťavu či brokolicu). Vitamín C dokáže vstrebávanie železa násobne zvýšiť! 
Pozor na kávu a čaj: Kofeín a taníny v káve a čaji naopak vstrebávanie železa blokujú. Doprajte si ich s odstupom aspoň hodiny od jedla.

Vápnik – pre zdravie kostí

Vápnik využíva plod najmä na tvorbu kostí. Nedostatočný príjem môže viesť k demineralizácii skeletu matky a následne k vzniku tehotenskej osteopénie alebo až osteoporózy.
Ideálnym zdrojom vápnika sú najmä fermentované mliečne výrobky ako jogurty, kefír či acidofilné mlieko. Okrem vápnika obsahujú probiotiká, ktoré zlepšujú trávenie a chránia vás pred nepríjemnými vaginálnymi mykózami a zápalmi, ktoré tehotné ženy často trápia. 

Aké sú ďalšie zdroje? Sardinky vďaka kostičkám, fortifikované (obohacované) potraviny a minerálne vody.
Vitamín D3

Vitamín D je potrebný pre vstrebávanie a využívanie vápnika v organizme. Hrá dôležitú úlohu aj v imunitnom systéme. Zdrojom je slnečné žiarenie (10 minút denne na ruky a tvár). V zimných mesiacoch získavame vitamín D najmä z potravinových zdrojov ako rybí olej, losos, kakao a v menšom množstve aj vajce. Tehotným ženám sa v zimných mesiacoch odporúča suplementácia vitamínu D, ideálne ale po konzultácii s lekárom. 

Jód

Jód je potrebný pre správnu funkciu štítnej žľazy a vývoj mozgu plodu. Od 12. týždňa si bábätko začína vyrábať svoje vlastné hormóny štítnej žľazy a potrebuje na to práve jód. 

Skvelý trik – Vincentka: denne Vám stačí vypiť len 33 ml minerálnej vody Vincentka aby ste pokryli celodennú potrebu jódu v tehotenstve
Ďalšie zdroje: Jodidovaná soľ (používajte s mierou, aby ste nepodporovali opuchy), ryby 2x týždenne, šampiňóny, tvaroh, brokolica a špenát. Často sa však odporúča aj cielená suplementácia pokiaľ strava budúcej mamičky nie je bohatá na ryby a morské plody. 

Vitamín B12

Je dôležitý pri tvorbe červených krviniek, pre správne fungovanie nervového systému a metabolizmus homocysteínu. Zvýšené hladiny homocysteínu môžu poškodzovať cievy a zvyšovať riziko preeklampsie či porúch placenty. 

Nájdeme ho takmer výhradne v živočíšnych potravinách (mäso, ryby, pečeň, vajíčka). 
Dôležité upozornenie: Ak ste vegánka daný vitamín je potrebné suplementovať.  Jeho nedostatok sa v tele môže prejaviť až po vyčerpaní zásob (o 1-2 roky), no pre vývoj bábätka to môže predstavovať riziko.
Vitamín C a Zinok
V závere tehotenstva potrebuje bábätko zinok pre tvorbu inzulínu a rast nových buniek (nájdete ho v mäse, ovsených vločkách či kakau). 

Vitamín C sa stará o tvorbu kolagénu a pevnosť plodových obalov. Jeho nedostatok môže viesť k ich oslabeniu a predčasnému prasknutiu plodovej vody. 

Pozor na vysoký príjem vitamínu C zo suplementov: Suplementácia vo vysokých dávkach (nad 400 mg v tabletách) nie je vhodná a paradoxne môže u novorodenca popôrodne vyvolať jeho nedostatok. 
Bohato stačí strava. Preto si denne doprajte dostatok čerstvej zeleniny a ovocia.

Ovocie v tehotenstve: Ktoré je najlepšie a na čo si dať pozor? 

Ovocie by malo byť dennou súčasťou jedálnička budúcej mamičky. Spolu so zeleninou by ste mali denne prijať aspoň 500 g, pričom približne ⅔ z tohto množstva by mala tvoriť zelenina.

Mnohé ženy majú najmä v 3. trimestri výraznú chuť na ovocie, no vedome sa mu vyhýbajú zo strachu, že „z neho priberú“, a to je škoda. Ovocie a zelenina okrem dôležitých vitamínov obsahujú aj dostatok vlákniny, ktorá je vhodná na tehotenskú zápchu a pomáha udržiavať stabilnú hladinu cukru v krvi (čo slúži ako skvelá prevencia tehotenskej cukrovky).

Aké ovocie jesť v tehotenstve a existuje vôbec „nevhodné ovocie“ v tehotenstve?
Čerstvé ovocie je nenahraditeľné pre vysoký obsah vitamínu C a antioxidantov. V zimných mesiacoch však máme čerstvého lokálneho ovocia menej. Pýtate sa, či sú vhodné aj iné formy?

Mrazené ovocie: Mrazené ovocie sa spracováva ihneď po zbere v čase najvyššej zrelosti. V zimných mesiacoch je preto často nutrične bohatšie než čerstvé plody, ktoré k nám cestovali cez pol sveta.
Lyofilizované ovocie (sušené mrazom): Skvelá alternatíva. Keďže ide o sušenie mrazom, zachováva si maximum živín, pôvodnú chuť aj vysoký obsah vlákniny a je bez pridaného cukru.
Kompóty, džemy a kandizované ovocie: Pri týchto spracovaných formách musíte počítať s nižšou biologickou hodnotou a často vysokým obsahom pridaného cukru. Siahajte po nich skôr výnimočne.
Pozor na hygienu, Listeriózu a plesne
Zeleninu a ovocie vždy dôkladne umývajte pod tečúcou vodou. Veľký pozor si dajte na lákavé nástrahy, ako je vopred nakrájaný a zabalený melón, na ktorý niekde v stánku či obchode svieti slnko. Hrozí tu riziko nákazy baktériou Listeria monocytogenes. Hoci je riziko nákazy nízke, následky môžu byť veľmi vážne. Hrozí poškodenie plodu, predčasný pôrod či potrat. Zákernosť listérie spočíva v tom, že jej inkubačná doba je od 24 hodín až po celý mesiac. Keď sa objavia príznaky, mamička si už často nepamätá, čo jedla pred dvoma týždňami, a zdroj nákazy sa potom už hľadá ťažko.

Úplne nevhodná je aj konzumácia odkrojeného plesnivého ovocia. Ak si kúpite napríklad košík jahôd alebo malín a uvidíte, že jedna z nich je pokrytá plesňou, je potrebné vyhodiť celý košík (aj keď ostatné plody vyzerajú v poriadku). Plesňové mykotoxíny sú totiž neviditeľné a rýchlo prerastajú celým obsahom balenia. Niektoré druhy mykotoxínov sú zaradené medzi dokázané karcinogény a pre vyvíjajúci sa plod predstavujú zbytočné riziko.

Tehotenské multivitamíny

Hoci ponuka tehotenských multivitamínov je obrovská a často ponúka predstavu,  že jednou tabletkou vyriešite všetko, organizmus každej ženy je jedinečný. Nekontrolované užívanie kombinovaných výživových doplnkov môže viesť k nadbytku určitých látok. Ten môže stimulovať rýchlejší rast bábätka a zvýšiť riziko vyššej pôrodnej hmotnosti, čo môže skomplikovať samotný pôrod. Najlepšou cestou je preto výživa a suplementácia stavaná na mieru podľa vášho aktuálneho zdravotného stavu a jedálnička. Viac neznamená lepšie. Cieľom nie je maximálny príjem živín, ale ich optimálna hladina. 

Pitný režim v tehotenstve

Pitný režim je počas gravidity veľmi dôležitý nielen pre dostatočný príjem tekutín a minerálnych látok, ale aj pre vylučovanie metabolitov, ktorých je v krvi matky počas gravidity viac. Odporúčaný denný príjem tekutín je približne 35 ml na kilogram telesnej hmotnosti. Do tohto množstva je potrebné započítať aj príjem tekutín zo stravy, čo denne predstavuje zhruba 800 ml. Za vhodné sa považuje priebežné popíjanie menších dávok (okolo 100 ml za hodinu), namiesto nárazového pitia väčšieho objemu. Takto organizmus s vodou hospodári efektívnejšie a nezvyšuje sa nadmerne vylučovanie moču. Nedostatočný príjem tekutín môže viesť k dehydratácií. Prejavuje sa únavou, podráždenosťou, a tiež zápchou. Naopak, nadmerná konzumácia tekutín môže prispieť k nadmernému vylučovaniu vitamínov a minerálov. 

Čo piť? 

Za vhodné zdroje sa považuje čista nezávadná voda z vodovodu, stolová voda a minerálne vody ako doplnkový zdroj vápnika a horčíka. Minerálne vody by ale nemali tvoriť viac ako 20% z denného príjmu tekutín. 

Nevhodné sú sladené nápoje, limonády či džúsy. Zvyšujú energetický príjem a prispievajú k nadmernému prírastku hmotnosti. Úplne vylúčiť by žena mala alkoholické nápoje a nápoje s obsahom chinínu. 

Čomu sa v tehotenstve vyhnúť a čo výrazne obmedziť?
Strava ženy v gravidite zabezpečuje optimálnu výživu pre rastúce bábätko, no môže niesť aj určité riziká. K nim patrí napríklad deficit živín alebo príjem xenobiotík – látok (často lipofilnej povahy), ktoré dokážu prechádzať fetoplacentárnou bariérou a negatívne ovplyvniť vývoj plodu. 

Aké konkrétne potraviny a látky vyžadujú vašu pozornosť?

Potraviny, ktoré je potrebné obmedziť:
Údeniny: Obsahujú veľa tuku, soli, karcinogénne látky a sú ťažšie stráviteľné. Ich konzumácia sa odporúča maximálne 1-krát do týždňa. 
Vnútornosti: Obsahujú vysoké množstvo vitamínu A a medi, čo môže viesť k poškodeniu plodu. Je potrebné ich príjem obmedziť. 
„Rýchle cukry“ a umelé sladidlá: Sladké pokrmy a nápoje je vhodné obmedziť ako prevenciu nadmerného prírastku hmotnosti a gestačného diabetu. Odporúča sa vyhýbať aj umelým sladidlám. 
Soľ (max. 6 g denne): Nadmerný príjem soli vedie k retencii (zadržiavaniu) vody a vzniku edémov (opuchov), najmä v poslednom trimestri. Pozor na skryté zdroje soli, ako sú slané tyčinky, slané pečivo či instantné polievky. 
Ultra spracované potraviny: Sú bohaté na energiu, rafinovaný cukor a tuk, no chudobné na vlákninu, minerály a vitamíny. Môžu byť dôvodom rozvoja tehotenskej cukrovky, nadmerného nárastu hmotnosti, pôrodných komplikácií aj chronických srdcovocievnych ochorení. 
Dráždivé koreniny: Tehotné ženy často trápi pyróza (pálenie záhy), preto je vhodné obmedziť pikantné a dráždivé koreniny. 
Plesnivé potraviny: V strave by sa nemali nachádzať vôbec – a to ani po odstránení viditeľnej plesne, keďže potravina môže byť napadnutá aj zvnútra. 
Tučné ryby (1–2 porcie týždenne): Konzumácia sa odporúča maximálne v tomto množstve z dôvodu rizika obsahu ťažkých kovov, vrátane ortuti. 
Bylinné čaje: Je potrebné venovať im pozornosť. Vhodné sú najmä čaje určené pre tehotné ženy kupované v lekárňach, kde je zabezpečená ich kvalita a účinnosť. 
Potraviny, ktoré z výživy ÚPLNE vylúčiť:
Niektoré potraviny predstavujú priame riziko infekcie (listéria, salmonela, toxoplazmóza či E. Coli) a do jedálnička tehotnej ženy nepatria: 

Surové ryby a morské plody (riziko listérie a salmonely). 
Surové a nedostatočne tepelne upravené mäso (riziko listérie, salmonely a toxoplazmózy, čo zvyšuje riziko predčasného pôrodu, neurologických ochorení plodu, mentálnej retardácie či epilepsie). 
Surové a nedostatočne tepelne upravené vajcia vrátane domácej majonézy či zmrzliny (riziko salmonely, ktorá spôsobuje nauzeu, zvracanie, horúčku, kŕče a hnačky). 
Nepasterizované mlieko, mliečne výrobky a nepasterizované džúsy (riziko salmonely, listérie a E. Coli). 
Surové klíčky (napr. z reďkovky, ďateliny, mungo fazuliek – môžu obsahovať salmonelu). 
Alkohol, fajčenie, lieky a kofeín
Alkohol a fajčenie (Nulová tolerancia): Alkohol, fajčenie a iné návykové látky je potrebné úplne vylúčiť, ideálne už pred otehotnením. Štúdie ukazujú, že prenatálna expozícia alkoholu spôsobuje dysfunkciu a zmenšenie placenty, zhoršený prietok krvi a transport živín, endokrinné zmeny, vazokonstrikciu pupočníka, nízku pôrodnú hmotnosť či riziko mŕtvo narodeného plodu. 
Lieky: Užívanie akýchkoľvek liekov počas gravidity musí byť výlučne konzultované s ošetrujúcim lekárom, keďže mnohé prechádzajú cez placentu. 
Kofeín (max. 200 mg/deň): Predstavuje približne 1-2 šálky čiernej kávy. Kofeín ľahko preniká cez placentu a plod nemá dostatočnú enzymatickú výbavu na jeho odbúravanie. Vyšší príjem sa spája s nižšou pôrodnou hmotnosťou či spomaleným rastom a vývojom plodu. Nezabúdajte však, že kofeín sa nachádza aj v čokoláde, kolových nápojoch či čaji. 

Zaujal vás tento článok?

Moja certifikácia výživy a trénovania

Svoju odbornosť som dokázala aj na základe úspešného absolvovania certifikovaného kurzu Poradca pre výživu od spoločnosti Winstitut. Poznatky a štúdie ohľadom výživy však neustále napredujú, a preto je pre mňa dôležité neustále na sebe pracovať a zdokonaľovať sa. Vďaka desiatkam školení, kurzov a workshopov stále rozširujem svoje nadobudnuté vedomosti a zručnosti. Okrem výživy milujem aj pohyb a vzdelávam sa aj v tomto smere. Preto som sa rozhodla že absolvujem kurz Kondičného trénera I. stupňa v Efect Fit, aby som mohla aj takto pomáhať ľudom.

Väčšina žien začne riešiť stravu až vo chvíli, keď test ukáže dve čiarky.

Lenže v tej chvíli už má bábätko za sebou prvé dôležité týždne vývinu a jeho najdôležitejšie orgány sa začínajú formovať ešte predtým, než o tehotenstve žena vôbec tuší.  Práve preto sa výživa pred počatím, takzvaná prekoncepčná výživa, považuje za jeden z dôležitých pilierov pre zdravý priebeh tehotenstva.

Približne 40-48% tehotenstiev je neplánovaných. Preto je dôležité, aby bol zdravý životný štýl prirodzenou súčasťou nášho života, a nie len záležitosťou na pár mesiacov. Na to aby ste svoj organizmus pripravili na graviditu nepotrebujete žiadnu špeciálnu diétu ani množstvo doplnkov. Potrebujete len vedieť, na čo sa sústrediť a začať s tým s predstihom.

Prečo začať minimálne 3 mesiace pred počatím

Odborné odporúčania sa zhodujú, že s prípravou organizmu je vhodné začať aspoň tri mesiace pred plánovaným počatím.  Správna prekoncepčná a prenatálna výživa súvisí s vývojom mozgu a nervovej sústavy, chráni plod pred vážnymi vrodenými vývojovými chybami, a tiež sa podieľa na fyziologickom priebehu gravidity. Vyvážená a pestrá strava vo fertilnom veku ženy tiež pozitívne vplýva na rast a dozrievanie folikulov a ovuláciu.   Avšak nie je to len o žene. Kvalita mužských spermií závisí od správnej životosprávy rovnako.

Dostatok antioxidantov, vitamínu C a zinku u muža pomáha chrániť spermie pred poškodením a podporuje plodnosť. Napríklad ortuť z veľkých morských rýb ako tuniak, mečúň či žralok dokáže znižovať plodnosť oboch partnerov. Takže ak plánujete otehotnieť, oplatí sa do prípravy zapojiť určite aj partnera.

Ako by mal vyzerať tanier

V období plánovania je vhodná pestrá a vyvážená strava s dôrazom na kvalitu, nie kvantitu. Základ by mali tvoriť komplexné sacharidy, ktoré sa nachádzajú v zemiakoch, strukovinách, celozrnných obilninách, pečive či cestovinách. Dôležitými sacharidovými zdrojmi sú tiež zelenina a ovocie, ktoré by mali žena aj muž konzumovať v dennom množstve aspoň 400 g.

Okrem sacharidov sú tieto potraviny zároveň významným zdrojom vlákniny a mikroživín.   Z bielkovín by sa mali uprednostňovať najmä plnohodnotné zdroje, ktoré obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny – teda mäso, ryby, vajcia, mliečne výrobky. Ďalšími zdrojmi bielkovín sú zemiaky, strukoviny, obilniny a orechy. Tie však jednotlivé esenciálne aminokyseliny neobsahujú v dostatočnom pomere, a preto je vhodné ich na tanieri vzájomne kombinovať.

Z tukov by sa mali uprednostňovať predovšetkým rastlinné zdroje, ako sú olivový a repkový olej, orechy, semená či avokádo. Zo živočíšnych zdrojov sú vhodné najmä ryby, ktoré obsahujú omega-3 mastné kyseliny. Naopak, takzvané nasýtené tuky by sa mali nachádzať v našom v jedálničku minimálne. Ich zdrojom sú najmä tučné mäso, údeniny, bravčová masť, ale aj kokosový a palmový olej. Netreba sa im, samozrejme, vyhýbať úplne – kvalitné maslo, plnotučné mliečne výrobky či poctivé syry do vyváženej stravy patria, len by nemali tvoriť väčšinu dňa. V rámci prípravy na tehotenstvo je však vhodné úplne minimalizovať priemyselne spracované sladkosti a polotovary. Tieto potraviny totiž obsahujú takzvané trans-tuky, ktorých nadmerná konzumácia môže negatívne ovplyvniť ovuláciu a plodnosť. 

Aké vitamíny brať pred otehotnením. Z mikroživín sú dôležité najmä nasledovné:

Kyselina listová (folát)

Ak si z celého článku máte zapamätať jednu vec, nech je to táto. Dostatočný príjem kyseliny listovej (folátu) ešte pred počatím a v prvých mesiacoch tehotenstva výrazne znižuje riziko vážnych vývojových chýb, najmä defektov neurálnej trubice a to podľa dostupných dát o polovicu až dve tretiny. A keďže sa neurálna trubica uzatvára veľmi skoro, často skôr, než žena o tehotenstve vôbec vie, začať až po pozitívnom teste môže byť neskoro. Hlavnými potravinovými zdrojmi kyseliny listovej sú listová zelenina, hlúbová zelenina ako kel či brokolica a taktiež ovsené vločky, pečeň, strukoviny, žĺtok či droždie.

Najväčšie množstvo sa nachádza práve v čerstvej surovej zelenine, avšak skladovaním, varením a najmä sušením jej obsah v zelenine výrazne klesá. V niektorých krajinách sa folátom povinne obohacuje múka alebo klasické raňajkové cereálie. Vzhľadom na to, že počas gravidity je deficit kyseliny listovej pomerne častý, odporúča sa začať s jej suplementáciou už pred počatím. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča 400 µg kyseliny listovej denne, a to už od chvíle, keď sa začnete pokúšať otehotnieť, až do konca 12. týždňa tehotenstva. V praxi to znamená začať ideálne aspoň tri mesiace pred počatím. Novšie dáta navyše naznačujú, že pokračovať sa oplatí pokojne aj ďalej v tehotenstve. Spája sa to s lepším neurokognitívnym vývinom dieťaťa. Ženy, ktoré už mali tehotenstvo s defektom neurálnej trubice, potrebujú výrazne vyššiu dávku, zhruba až 5 mg denne. Túto vyššiu dávku však vždy nastavuje lekár. 

Uvádza sa, že organizmus až u 50 % gravidných žien nie je schopný využiť kyselinu listovú v jej prirodzenej forme, a preto je vhodné suplementovať ju v aktívnej forme. Za najúčinnejšiu formu sa považuje 5-metyltetrahydrofolát (5-MTHF). Keďže bežné vyšetrenie toho, či žena túto schopnosť má alebo nemá, nie je súčasťou štandardnej starostlivosti, viacerí odborníci považujú 5-MTHF (prípadne kombináciu oboch foriem) za rozumnú a bezpečnú voľbu aj preventívne.

Cholín 

Už v prekoncepčnom období hrá cholín zásadnú úlohu v príprave ženy na fyziologický priebeh gravidity. Ak ho má žena dostatok ešte pred počatím, pre svoje budúce bábätko pripravujete to najlepšie možné prostredie. Cholín pomáha správne „nastaviť“ genetickú informáciu vo vajíčkach, aby boli vo výbornej forme. Správna hladina cholínu podporuje delenie buniek a uľahčuje oplodnenému vajíčku pevne a bezpečne sa usadiť v maternici. Cholín je tiež nevyhnutný pre vývoj nervovej sústavy a mozgu plodu. Predchádza tak vážnym vývojovým a metabolickým poruchám. A v neposlednom rade pomáha ženskému telu správne spracovávať tuky a udržiava pečeň v dobrej kondícii, čo je počas tehotenskej záťaže veľmi potrebné.

Najbohatším zdrojom je vaječný žĺtok, pečeň a mäso. Z rastlín ho nájdete najmä v sóji a brokolici, no v menšom množstve, takže vegetariánky a vegánky by mu mali venovať zvláštnu pozornosť a suplementácia je u nich namieste.  Problém je, že príjem cholínu býva u žien v reprodukčnom veku často pod odporúčanou hranicou. Preto zaradenie cholínu do suplementácie sa postupne stáva odporúčanou súčasťou prekoncepčnej prípravy, no stále nie je rutinné odporúčanie.  

Železo

Nedostatok železa v tehotenstve neohrozuje len zdravie ženy, ale aj vývoj plodu a zdravie novorodenca. Ak sa deficit železa podchytí ešte pred počatím, je vysoká pravdepodobnosť, že sa počas gravidity anémia vôbec neobjaví, prípadne jej priebeh bude výrazne miernejší. Nedostatok železa v 1. a 2. trimestri je spájaný so zvýšeným rizikom predčasného pôrodu a nízkej pôrodnej hmotnosti novorodenca. Železo sa nachádza v potravinách vo dvoch formách – hémovej a nehémovej. Hémová forma sa nachádza v červenom mäse, hydine, vajciach či králičom mäse, a je pre organizmus ľahšie využiteľná. Nehémová forma sa vyskytuje najmä v obilninách, strukovinách alebo listovej zelenine. Jej vstrebávanie je možné podporiť súčasným príjmom vitamínu C. Okrem stravy je v niektorých prípadoch vhodná aj suplementácia železa, samozrejme po konzultácii s ošetrujúcim lekárom.

Jód

Jód je pre budúce mamičky nesmierne dôležitý, pretože je doslova palivom pre tvorbu hormónov štítnej žľazy a priamo riadi zdravý vývoj mozgu a nervovej sústavy plodu. Avšak úplný nedostatok jódu sa u nás už nevyskytuje, nakoľko sa na Slovensku do kuchynskej soli pridáva jód, aby sa predchádzalo závažným nedostatkom jódu. Mierny deficit jódu býva teda častejší a ak ním trpí aj budúca mamička počas tehotenstva, môže neskôr negatívne ovplyvniť rečové schopnosti či verbálny intelekt dieťaťa, preto sa s jeho dostatočným príjmom odporúča začať už pred samotným počatím. V bežnej strave ženám pomôže najmä jodidovaná soľ, mliečne výrobky, morské ryby a vajíčka, no ak žena tieto potraviny v jedálničku obmedzuje (napríklad pri vegetariánstve či vegánstve), kvalitný výživový doplnok s obsahom jódu je v prekoncepčnej príprave skvelou istotou. Ďalším alternatívnym zdrojom jódu je aj minerálna voda Vincentka, stačí doslova pár glgov na pokrytie dennej dávky. 

Vitamín D 

Vitamín D už dávno nie je vnímaný len ako pomocník pre zdravé kosti. Jeho dostatočná hladina v tele sa totiž priamo spája s lepšou plodnosťou, úspešnejším uhniezdením vajíčka a nižším rizikom skorého potratu, keďže receptory pre tento vitamín sa nachádzajú priamo v ženských reprodukčných tkanivách. Pred otehotnením aj počas neho sa preto budúcim mamičkám odporúča mať jeho zásoby v poriadku. Úplne najlepším krokom je nechať si hladinu vitamínu D preventívne skontrolovať z odberu krvi u lekára a následne ho dopĺňať na mieru podľa potreby. Bežná denná dávka sa štandardne pohybuje v rozmedzí 600 až 2000 IU, pričom vyššie dávky sú vhodné už len pri preukázanom deficite a pod lekárskym dohľadom.

Vápnik

Dôležité je zabezpečiť aj dostatočný príjem vápnika. Vápnik totiž prispieva k udržaniu kostnej denzity, vytvára optimálne podmienky pre počatie a počas gravidity dochádza k zvýšeným nárokom na jeho príjem. Odporúčaná denná dávka sa pohybuje v rozmedzí 800–1000 mg/deň. Medzi vhodné zdroje vápnika patria najmä fermentované mliečne výrobky, sardinky či niektoré minerálne vody. Pri vápniku netreba zabúdať ani na to, že s jeho ukladaním do kostí výrazne pomáha silový tréning. Aj toto je ďalší dôvod, prečo ho urobiť pravidelnou súčasťou nášho života a netreba sa báť zdvíhať činky .

Omega 3 MK

Omega-3, najmä DHA. Táto mastná kyselina je dôležitá pre vývoj nervového systému dieťaťa a spája sa aj s nižším rizikom predčasného pôrodu, nízkej pôrodnej hmotnosti a preeklampsie. Najlepším zdrojom sú ryby, ideálne dvakrát týždenne. Veľké dravé ryby (žralok, mečúň, makrela, tuniak) naopak výrazne obmedzte, ideálne na jednu až dve porcie mesačne, pre obsah ťažkých kovov. Ak ryby nekonzumujete, viete si dostatočný príjem zabezpečiť prostredníctvom suplementácie v odporúčanej dennej dávke.

Čo naopak obmedziť (a na čo si dať pozor)

Príprava na tehotenstvo nie je len o tom, čo pridať, ale aj o tom, čo treba vylúčiť, či obmedziť.  Alkohol je ideálne vynechať už vo fáze plánovania, nakoľko znižuje plodnosť a Svetová zdravotnícka organizácia pripomína, že preň neexistuje bezpečná dávka. Fajčenie a návykové látky patria do rovnakej kategórie. Kofeín netreba úplne škrtať, ale odporúča sa držať sa pod približne 200 mg denne, čo sú zhruba jedna maximálne dve šálky kávy.   A napokon bezpečnosť potravín, na ktorú sa v tejto fáze často zabúda. Už pri plánovaní sa oplatí vyhýbať sa nedostatočne tepelne spracovanému mäsu, neumytej zelenine, vode z neovereného zdroja a výrobkom z nepasterizovaného mlieka. Môžu byť zdrojom infekcií ako toxoplazmóza či listerióza, ktoré vedia spôsobiť vážne komplikácie práve v čase okolo počatia.

A nie je to len o strave…

Plodnosť a samotné počatie sú ovplyvnené aj telesnou hmotnosťou, preto je dôležitá aj telesná kompozícia oboch budúcich rodičov Dobrá správa je, že aj malá zmena vie pomôcť. Pri nadváhe dokáže už zníženie hmotnosti o 5–10 % obnoviť pravidelný cyklus a zvýšiť šancu na spontánne otehotnenie. Cieľom teda nie je byť „čo najštíhlejšia“, ale dostať sa do zdravého, pre vaše telo prirodzeného pásma a to pokojne a bez tlaku, nie rýchlym a drastickým chudnutím na poslednú chvíľu.   Celá prekoncepčná príprava je teda o tom, aby bolo vaše telo v pohode, vyživené a pripravené na novú krásnu etapu vášho života. 

Na záver si teda zhrňme to najdôležitejšie, na čo sa pred počatím máme zamerať:

• začnite s dostatočným príjmom kyseliny listovej (400 µg) minimálne tri mesiace pred plánovaným počatím, ideálne v jej aktívnej forme, a myslite aj na cholín,
• postavte  svoj jedálniček na komplexných sacharidoch, kvalitných bielkovinách, zdravých tukoch a k tomu si pridajte aspoň 400 g zeleniny a ovocia denne (ideálne 600 g – v pomere 2:1 v prospech zeleniny)
• nechajte si skontrolovať hladiny železa a vitamínu D a riešte cielene len to, čo naozaj treba,
• zaraďte ryby dvakrát týždenne alebo zvážte doplnok s DHA a jódom,
• vynechajte alkohol a cigarety
• kávu piť môžete, ale nepreháňajte to s jej konzumáciou (1 max. 2 šálky denne)
• udržiavajte si optimálnu hmotnosť,
• pravidelne sa hýbte a nezabúdajte aj na silový tréning,
• a čo je veľmi dôležité a netreba na to zabúdať, do prípravy zapojte aj partnera, pretože jeho príprava je rovnako dôležitá ako tá vaša! 

Zaujal vás tento článok?

Nikdy nie je neskoro začať sa starať o svoje zdravie.

Možno máte pocit, že ak ste doteraz neriešili svoje stravovanie tak po päťdesiatke je už neskoro na zmenu. Ale opak je pravdou, nakoľko sa ľudia na celom svete dožívajú dlhšie. Dnes sa väčšina ľudí môže dožiť šesťdesiatky a dlhšie. Každá krajina sveta zaznamenáva nárast počtu starších ľudí v populácii.

Hoci zdravotný stav vo vyššom veku závisí najmä od životného štýlu vytvoreného počas dospelosti a mladosti, úroveň fyzickej aktivity a kvalita stravy vo vyššom veku sú tiež dôležitými determinantmi zdravia, pohody, funkčných schopností, mobility a nezávislosti.

Po päťdesiatke sa totiž prirodzene znižuje svalová hmota, zvyšuje sa riziko sarkopénie, osteoporózy, zlomenín či civilizačných ochorení. Dobrou správou je, že kombinácia vyváženej stravy a primeraného pohybu dokáže tieto riziká výrazne znížiť a priniesť vám viac energie, istoty v pohybe a lepšiu kvalitu života.

Po päťdesiatke už nemá zmysel púšťať sa do žiadnych drastických či jednostranných diét. Tie síce môžu sľubovať rýchle výsledky, ale v skutočnosti často zhoršujú zdravotný stav a prispievajú k strate svalovej hmoty či nedostatku dôležitých živín.

Oveľa dôležitejšie je zamerať sa na vyvážené a dlhodobo udržateľné stravovanie, ktoré telu dodá všetko potrebné.

„Strava po 50-ke by mala byť pestrá, bohatá na bielkoviny, minerály a vitamíny, s dostatkom zeleniny, ovocia, celozrnných výrobkov a kvalitných tukov – bez extrémov a drastických diét.“

Ako spolupráca prebieha?

Na úvod začíname meraním na bioimpedančnej váhe InBody 270, ktoré odhalí kľúčové hodnoty vášho tela – množstvo svalovej hmoty, hustotu kostí, vnútorný a podkožný tuk, telesnú vodu aj hodnotu bazálneho metabolizmu. Práve tieto údaje sú po päťdesiatke nesmierne dôležité.

Následne si spolu s naším nutričným terapeutom prejdete dotazník, kde sa budete venovať vašim cieľom, doterajším stravovacím návykom, zdravotnému stavu, úrovni pohybovej aktivity a ďalším faktorom. Vďaka kombinácii merania a rozhovoru získame kompletný obraz o vašich potrebách a možnostiach. Na základe toho vám pripravíme program na mieru, ktorý podporí udržanie svalovej hmoty, ochráni kosti a zlepší celkovú kondíciu.

V čom je služba Starostlivosť o Vaše stravovanie výhodná?

Naše telo potrebuje vyváženú stravu na to, aby mohlo správne fungovať. Každého klienta vedieme k tomu, aby si toto tvrdenie uvedomil. Preto sme v Nediétuj vytvorili službu – starostlivosť o Vaše stravovanie.

Súčasťou tejto služby je výživový plán na mieru, ktorý slúži ako „pomocná barlička“ pri učení sa racionálne a správne stravovať. Naša spolupráca však nekončí pri odovzdaní jedálnička – naopak, sme s vami v pravidelnom kontakte. S našim nutričným terapeutom sa stretávate zhruba každých 14 dní.

Počas týchto stretnutí postupne meníme návyky, učíme sa o strave aj o pohybe a hľadáme riešenia, ktoré vám budú vyhovovať. Nie je to teda anonymný, skopírovaný jedálniček pre každého, ale živý proces, kde vás vedieme krok za krokom. Vieme, že každá zmena je výzvou – preto ideme pomaly, v takom tempe, aby to bolo pre vás komfortné a hlavne trvalo udržateľné.

V Nediétuj vám ukážeme, že aj malé kroky prinášajú veľké výsledky. Individuálne nastavená strava vám pomôžu cítiť sa lepšie, podporiť zdravie a vyhnúť sa komplikáciám spojeným so starnutím.

Čo zahŕňa služba Starostlivosť o Vaše stravovanie?

• Hĺbková diagnostika tela na prístroji InBody 270
• Výživový plán na mieru
• pravidelná komunikácia či už osobne v Bratislave alebo online
• neustály dohľad nad stravovaním
• prísun nových poznatkov a informácií
• kontrolu, ktorú zákazník zruší menej ako 24 hod. pred sa automaticky ráta ako zrealizovaná

Dĺžku starostlivosti si dohodnete s nutričným terapeutom na úvodnej konzultácii.

Zaujal vás tento článok?

Zaujalo vás to? Využite úvodnú konzultáciu a objednajte sa ešte dnes. Úvodná konzultácia prebieha osobne v Bratislave alebo online. 

Moja certifikácia výživy a trénovania

Svoju odbornosť som dokázala aj na základe úspešného absolvovania certifikovaného kurzu Poradca pre výživu od spoločnosti Winstitut. Poznatky a štúdie ohľadom výživy však neustále napredujú, a preto je pre mňa dôležité neustále na sebe pracovať a zdokonaľovať sa. Vďaka desiatkam školení, kurzov a workshopov stále rozširujem svoje nadobudnuté vedomosti a zručnosti. Okrem výživy milujem aj pohyb a vzdelávam sa aj v tomto smere. Preto som sa rozhodla že absolvujem kurz Kondičného trénera I. stupňa v Efect Fit, aby som mohla aj takto pomáhať ľudom.

Gastroezofageálna refluxová choroba- definícia

Gastroezofageálna refluxová choroba (GERD) je chronický stav, pri ktorom sa žalúdočné kyseliny pravidelne vracajú do pažeráka. Pažerák je trubicový orgán spájajúci hltan so žalúdkom, dlhý približne 25 až 28 cm. Pozostáva zo svaloviny, ktorá je na začiatku priečne pruhovaná a ku koncu hladká. Vnútorná strana pažeráka je pokrytá sliznicou obsahujúcou exokrinné žľazy, ktoré zvlhčujú potravu a uľahčujú jej prechod tráviacim systémom. Za normálnych okolností je na konci pažeráka zvierač, ktorý zabraňuje spätnému toku jedla a žalúdočných štiav. Ak je tento zvierač oslabený alebo nefunguje správne, umožňuje návrat žalúdočného obsahu späť do pažeráka a dokonca aj do úst. Kyslý obsah žalúdka dráždi výstelku pažeráka, čo môže viesť k zápalu a ďalším problémom. Hlavné príznaky GERD sú pálenie záhy, nevoľnosť a návrat potravy do úst. Reflux sa môže objaviť iba na krátku dobu, ale môže pretrvávať aj hodiny, prípadne sa môže počas dňa opakovať viackrát. Situáciu zhoršuje aj nedostatočná peristaltika pažeráka, ktorá neposúva dostatočne rýchlo tento obsah naspäť do žalúdka.

Klinický obraz

 Reflux žalúdočného obsahu do pažeráka vyvoláva tlak, pálenie a bolesť v nadbruší, často s pocitom „kyseliny“ („pálenie záhy“) v pažeráku, ktorá sa propaguje za hrudnú kosť až do krku. Vyskytuje sa aj regurgitácia a niekedy aj vracanie kyslého obsahu. Pacient má pocit nepríjemného a bolestivého prehĺtania (dysfágia, odynofágia). Ťažkosti sa väčšinou prejavujú častejšie v ležiacej polohe alebo v predklone. Diagnózu upresní endoskopické, röntgenové a histologické vyšetrenie pažeráka a žalúdka. V závislosti od agresivity žalúdočnej stavy nastávajú v postihnutej oblasti pažeráka zápalové časti sliznice, čo neskôr pri hojení vytvára jazvovité zúženie pažeráka so zhoršením jeho priechodnosti pre potravu. Symptómy tohto ochorenia môžu vyvolať aj niektoré potraviny: – chemické zloženie jedla je v tomto prípade obzvlášť dôležité, pretože môže dráždiť nervové zakončenia v zapálenej sliznici pažeráka a vyvoláva vyššie uvedené ťažkosti (napr. korenie, citrusové plody, káva, alkohol, kypridlá, štipľavé koreniny, silné minerálky, extraktívne látky z masa, silné vývary atd.)

Príznaky pažerákového refluxu:

• pálenie záhy, čo je pocit pálenia na hrudi, ktorý sa spravidla dostavuje po jedle alebo v noci,
• nevoľnosť a niekedy aj zvracanie (najmä u kyslých jedál a nápojov),
• kyslastý zápach z úst,
• bolesť na hrudníku,
• sťažené prehĺtanie,
• pocit hrče v hrdle,
• ťažkosti s dýchaním,

Okolnosti, ktoré vplývajú na vznik pažerákového refluxu:

• tehotenstvo, nadváha, obezita, porucha spojivového tkaniva, dlhodobý stres
• fajčenie
• nesprávne stravovacie návyky
• veľké množstvo jedla naraz
• konzumácia alkoholu
• užívanie niektorých liekov
• nedostatok pohybu

Liečebná výživa a životospráva- antirefluxná diéta

Prijímať chemicky nedráždivú potravu v rámci šetriacej diéty

Vyhnúť sa potravinám, ktoré spôsobujú dráždenie terminálneho pažeráka alebo stimulujú produkciu kyseliny chlorovodíkovej, ako je napríklad prepečený tuk, mastné jedlá, čokoláda, niektoré múčniky, šumivé minerálky, víno, pivo, koncentrovaný alkohol, čierna káva a iné (podrobnejší opis sa nachádza dole). 

Nejesť naraz veľké množstvo jedla, radšej jesť menej, ale častejšie, neprejedať sa, nejesť aspoň 2 hodiny pred spaním. 

Pri nadhmotnosti alebo obezite treba nízkoenergetickou diétou znížiť hmotnosť tela aspoň o 5-10 kg, aby sa znížil vnútrobrušný tlak na žalúdok. 

Opatrenia z hľadiska životného štýlu. Čo teda na reflux?

Upraviť lieky – niektoré lieky ako nitráty, betablokátory, blokátory kalciového kanála, nesteroidné antireumatiká a iné môžu podporovať reflux do pažeráka znížením tonusu svalstva alebo chemickým dráždením. 

Pri akejkoľvek činnosti uvoľniť vnútrobrušný tlak – nedvíhať ťažké predmety, nepoužívať opasky, nevykonávať  sústavne sedavú prácu a podobne.

Nefajčiť – fajčenie dráždi sliznicu žalúdka. 

Treba na posteli ležať tak, aby boli nohy postele pod hlavou zvýšené o 10 cm (zabránenie refluxu žalúdočného obsahu do pažeráka v horizontálnej polohe). Pri pretrvávajúcich ťažkostiach a zápale sliznice je nevyhnutná aj pravidelná medikamentózna liečba (antacidá, blokáda tvorby kyseliny chlorovodíkovej).

GERD diéta – potraviny, ktorým by ste sa mali vyhnúť

Sladké jedlá – zákusky, cukríky, čokoláda, sladené, sýtené nápoje ako napríklad cola …

Mastné a vyprážané jedlá – fast food, hranolčeky, hamburgery, pizza, vyprážané bravčové ale aj iné mäso, krkovička, klobásy, škvarky, slanina, masť, polotovary. Mäso je vhodné pred tepelnou úpravou zbaviť tuku (odstrániť kožu, blany, šľachy)

Nadmerne slané a sladké jedlá – solené semiačka, solené arašidy, slané snacky, tyčinky, celkovo nadmerné solenie akýchkoľvek jedál

Korenisté jedlá – rôzne druhy korenín, pikantné omáčky, chilly, dráždivé koreiny (napr. červená paprika, čierne korenie) 

Alkohol – má nepriaznivý toxický účinok na pažerák, žalúdok aj pečeň.

Cigarety

Nepravidelné/nadmerné stravovanie – prejedanie sa celkovo zaťažuje tráviaci trakt.

Dbajte na to, aby ste do jedálneho lístka nezaraďovali veľmi čerstvé pečivo a kysnuté cestá, a ani pečivo posypané makom a s orechami.. Radšej staršie biele pečivo. 

Vyhýbať sa treba konzumácií citrusov, paradajkových produktov, čokolády, kakaa, kávy, mentolu, čierneho korenia, bublinkových nápojov, Coly

Výber vhodných jedál:

Polievky – môžete zahustiť múkou opraženou nasucho, zátrepkou. Maslo alebo olej možno pridať až do hotovej polievky. Ako závarku môžete použiť rezance, ryžu, krúpky, pečivo, krupicu, vajcovú hmlu a sadlinu.

Mäso – malo by byť prevažne chudé (napríklad kuracie mäso, morčacie mäso, hovädzie chudé, bravčové chudé), je potrebné vyhýbať sa mastnému mäsu, údeninám, konzervám a paštétam. Z mäsových výrobkov možno konzumovať (neúdené) – chudú šunku, diétnu salámu, jemné párky (bez horčice alebo kečupu).

Prílohy – môžete použiť ryžu, cestoviny, halušky, suchárové knedle, zemiaky, pšeno. Zemiaky sú vhodné v rozličnej úprave (varené, pečené, ale nie vyprážané.) 

Zelenina – najvhodnejšia je čerstvá, prípradne mrazená, zriedkavejšie by ste mali používať sterilizovanú (kvôli vysokému obsahu soli a octu). Zelenina má byť ľahko stráviteľná, nenafukujúca, napríklad mrkva, zeler, petržlen, listová zelenina, tekvica, špenát. Zeleninu treba poriadne ošúpať a očistiť a nepoužívať starú, drevnatú zeleninu.

Mlieko a mliečne výrobky – mali by ste konzumovať prevažne nízkotučné výrobky (mlieko, jogurty, mäkký tvaroh, cottage cheese, mozarella, tvrdé syry, acidko, nízkotučná kyslá smotana)

Tuky – pridávajte už do hotového jedla, maslo v malom množstve, olivový olej, repkový olej lisovaný za studena.

Korenie – môžete použiť petržlenovú vňať, zelerovú vňať, sušenú bazalku, bobkový list, majoránku, rascu, kôpor.

Ovocie: preferovať ľahko stráviteľné nenafukujúce druhy, bez šupky, bez zrniečok. Napríklad: banán, jablko, marhuľa, nektarinka, alebo kompóty (marhuľový, broskyňový). Treba si dávať pozor na ovocie ktoré obsahujú zrniečka a malé kôstky. (Napr. bobuľovité ovocie, maliny, černice, čučoriedky) 

Tepelná úprava: preferovať šetriace tepelné úpravy: varenie, dusenie, pečenie v pare alebo alobale. Zahusťovať len múkou opráženou na sucho, zemiakom, škrobom, alebo vlastnou potravinou. 

Zaujal vás tento článok?

Moja certifikácia výživy a trénovania

Svoju odbornosť som dokázala aj na základe úspešného absolvovania certifikovaného kurzu Poradca pre výživu od spoločnosti Winstitut. Poznatky a štúdie ohľadom výživy však neustále napredujú, a preto je pre mňa dôležité neustále na sebe pracovať a zdokonaľovať sa. Vďaka desiatkam školení, kurzov a workshopov stále rozširujem svoje nadobudnuté vedomosti a zručnosti. Okrem výživy milujem aj pohyb a vzdelávam sa aj v tomto smere. Preto som sa rozhodla že absolvujem kurz Kondičného trénera I. stupňa v Efect Fit, aby som mohla aj takto pomáhať ľudom.

Náš tráviaci systém sa skladá z celého množstva orgánov, ktorými potrava prechádza, ktorý sa začína ústami a končí análnym otvorom,  ale aj z pomocných orgánov a žliaz, ktoré tvoria enzýmy a inú sekréciu na správne trávenie.

Medzi žľazové orgány patrí okrem pankreasu a pečene aj žlčník a práve o ňom bude tento článok. V typickom prípade je to malý orgán hruškovitého tvaru, ktorý sa nachádza na pravej hornej časti brucha. Topograficky je lokalizovaný pod pravým lalokom pečene. V žlčníku sa hromadí a zahusťuje žlč, ktorá sa tam dostane žlčovými cestami z pečene. 

Ako funguje žlčník? 

Keď sa najeme a natrávená potrava prejde zo žalúdka do tenkého čreva, črevo vysielajú hormóny (cholecystokinín) signál na vyprázdnenie žlčníka. Žlčník potom vypudí zásobu žlče, ktorá do neho priteká cez žlčovod a odteká žlčovým vývodom do tenkého čreva, do dvanástnika.  Hlavnou úlohou žlčníka je emulgácia skonzumených tukov v tenkom čreve , čo umožní ich trávenie s črevnými a pankreatickými lipázami. Žlč pomáha aj vo vstrebávaní vitamínov rozpustných v tukoch, a okrem toho za zúčastňuje na neutralizácii kyslej tráveniny. 

NAJČASTEJŠIE CHOROBY ŽLČNÍKA: 

• Cholelitiáza (žlčové kamene) 

• Cholesterolové kamene  (v pečeni vzniká a do žlči sa vylučuje príliš veľa cholesterolu) Známe faktory, ktorý zvyšujú riziko cholesterolových kameňov: obezita a nadváha, hladovky, rapídne chudnutie, nedostatok telesnej aktivity, dlhodobé tráviace problémy, vysoké triglyceridy v krvi, užívanie niektorých liekov… 

• Cholecystitída (zápal žlčníka) môže byť akútny a chronický . Akútny zápal vzniká väčšinou kvôli kameňom, pretože dochádza k obštrukcii žlčového vývodu, ktorý vedie žlč zo žlčníka do spoločného vývodu.  

ZÁSADY DIÉTNEHO STRAVOVANIA PRI CHOROBÁCH ŽLČNÍKA 

Choroby a poruchy tráviacich orgánov vyžadujú väčšinou úpravu stravy, ktoré dokážu upraviť trávenie, znížiť nároky na prácu tráviaceho systému a uľahčiť prechod potravy tráviacim traktom. Šetriace diéty chránia tráviaci trakt trojakým spôsobom: 

1/ Mechanicky: 

• Zo stravy sa vylučujú nestráviteľné zložky potravy, šupky, jadierka, kôstky… 

• Silne nafukujúce potraviny s obsahom jednoduchých sacharidov, prípadne oligosacharidov (strukoviny napríklad) 

• Stará, drevnatá zelenina, prezreté ovocie a zelenina 

• Šľachy, blany, chrupky, tučné druhy mäsa 

Dôležitá je aj mechanická úprava stravy: Konzistencia jedla mechanicky šetrí tráviaci trakt, nezvyšuje neúmerne peristaltiku.    Stravu potrebujeme upraviť do: 

• Kašovitej 

• Mixovanej 

• Mletej a pasírovanej formy 

Stravu odporúčam pripraviť šetrnými technologickými postupmi ako: dusenie, varenie, pečenie v alobale alebo v pare.  Pokrmy odporúčam zahustiť ,,diétnou zápražkou“ (múka sa opraží nasucho a pridá sa do nej tuk), múkou rozmiešanou vo vode, mixovanou zeleninou, strúhaným zemiakom, alebo zemiakovým škrobom. Pre získanie lepšej farby šťavy obalíme mäso do hladkej múky a opečieme ho na rozpálenej panvičke alebo hrnci (vhodný riad je napríklad riad s teflónovou vrstvou) bez tuku. Zalejeme netučným vývarom alebo vodou a ďalej tepelne upravíme. Tuk odporúčam pridávať až do hotového pokrmu. Cesnak, cibuľa a niektoré koreniny (korenie, nové korenie, bobkový list) je možné v šťave vydusiť a potom z pokrmu odstrániť. Vyprážanie, opekanie na tuku a fritovanie nie je pre túto diétu vhodné. 

2/ Chemicky  Zo stravy treba vylúčiť alebo obmedziť potraviny, ktoré dráždia tráviaci trakt tým, že urýchľujú a zvyšujú vylučovanie tráviacich štiav, alebo chemicky dráždia sliznicu tráviacej trubice.  Potraviny, ktoré sa vylučujú: 

• dráždivé, 

• korenisté, 

• pikantné, 

• štipľavé, 

• nadmerne slané a sladké, 

• mastné, tučné a vyprážané jedlá, 

• jedlá s ostrými príchutami, 

• silné mäsové extrakty (napríklad bujóny) 

• čierna zrnková káva, alkohol, sýtené nápoje 

• údeniny, tučné mäsové výrobky.  

3/ Termicky- Tepelné šetrenie: 

Veľmi vysoká alebo veľmi nízka teplota tiež môže dráždiť, preto odporúčam konzumovať jedlá v primeranej teplote, a pomaly poriadne rozžuť jednotlivé kúsky jedla. Nepriaznivý vplyv horúcich alebo studených jedál sa prejaví na slizniciach jednotlivých orgánov ako napríklad sliznica ústnej dutiny, pažeráka, hltana a žalúdka. Ideálna je vlažná teplota konzumovaných jedál.  Veľký dôraz kladieme na výber a množstvo tukov. Používame malé množstvo kvalitných olejov a podľa potreby vyberáme varianty so zníženým obsahom tuku. Dôležité je dodržiavanie pravidelnosti rozdelenia jedál. Odporúča sa jesť častejšie v malých dávkach, najlepšie 5-6 x denne.   

Výber potravín a pokrmov pri žlčníkovej diéte

Tuky: maslo, oleje (repkový, olivový, slnečnicový).
Mäsá: vyberáme chudé (bravčové, hovädzie, teľacie, kura, morka, králik, rybie filé, Pangasius, kapor, pstruh).
Údeniny: len chudá šunka (kuracia, bravčová, detská)  
Vajcia: Vajcia celé či žĺtok sa povoľuje v množstve ½ ks za deň ako súčasť pokrmov, bielky sú povolené bez obmedzenia.
Mlieko a mliečne pokrmy: netučné alebo polotučné mlieko sladké aj kyslé – obsah tuku do 1,5% (ak sa znáša). Jogurt, jogurtové nápoje so zníženým množstvom tuku, netučný a polotučný tvaroh prírodný či ochutený povoleným ovocím alebo zeleninou, syry čerstvé, tvrdé, tavené do 30% tuku v sušine bez pikantnej príchute.
Obilniny: pšeničná krupica, detská krupica, pšeničná múka biela, ryža, ryžová múka, vločky, kukuričná múka i krupica.
Pečivo: vodové netučné pečivo z bielej múky, starší biely chlieb, toastový chlieb, staršie netučné pečivo – napríklad vianočka, detské piškóty, netučné keksy bez príchute.
Polievky: vývary zo zeleniny, obilninové, slabé mäsové. Vhodné závarky sú cestoviny, ryža, vajcová hmla (len z bielok), osušená žemľa.
Zelenina: vhodná je čerstvá, mrazená alebo sterilizovaná nenadúva do mäkka upravená. Vhodné druhy: mrkva, zeler, petržlen, tekvica, cuketa, mladý kaleráb, karfiol a brokolica v menšom množstve kombinované s nenafukujúcou zeleninou, hlávkový a ľadový šalát. Paradajky (lúpané a bez zrniečok), paradajkový pretlak, jemný kečup. Cibuľa len na vyvarenie.
Ovocie: používame mechanicky alebo tepelne upravené, vyzreté, prípadne lúpané. (Kompóty, želé, pyré, šťavy, mušty, ovocné kaše). Vhodné ovocie sú banány, jablká, marhule, broskyne.  Citrusové ovocie radšej podávame ako šťavu, alebo dužinu. Najlepšie sa znášajú mandarínky a sladké pomaranče.
Prílohy: Podávame zemiaky v rôznej úprave bez tuku, ryžu, cestoviny, suchárové knedle, halušky, zemiakové knedle, žemlová knedla.
Múčniky: pudingy, kaše z nízkotučného mlieka, diétna žemľovka, piškótové cestá šetriacim spôsobom.
Korenie: zelené vňate, vývar z rasce, bobkový list, majorán, sušená bazalka, ligurček. 
Nápoje: voda, voda so šťavou, ovocné šťavy, mušty a džúsy riedené, bylinné čaje, ovocné čaje, čierny aj zelený čaj, minerálne vody vyprchané. 

Pripravila som pár receptov, ktorí sú vhodné do žlčníkovej diéty. Je dôležité pripomenúť, že stravovanie je u všetkých ľudí, ktorí majú ťažkosti so žlčníkom, veľmi individuálne – niekto dokáže tolerovať aj potraviny zo skupiny „nevhodných“, niekomu zas robia ťažkosti aj „vhodné“ potraviny. Je teda potrebné si po nástupe na žlčníkovú diétu odsledovať, ktoré potraviny vám robia ťažkosti a riadiť sa tým. Každý organizmus je individuálny a jedinečný a netreba na to zabúdať.   

MRKVOVÁ TORTA  

8 porcií  

Poleva: 300 g špaldovej múky  

4 väčšie mrkvy  

100 g trstinového cukru  

1 prášok do pečiva 

2 vajcia  

100 g nízkotučného jogurtu  

mletá škorica,  

mletý muškátový orech,  

sol  

150 g syru Lučina linie  

1 PL medu  

kôra z 1 pomaranča  

Mrkvu očistíme, nastrúhame na jemno a necháme chvíľu odstáť. Do misky dáme múku, prášok do pečiva, koreniny a soľ. Pridáme mrkvu a premiešame. Vajíčka vyšľaháme s cukrom na penu a pridáme jogurt. Do mokrej zmesi pridáme múku s mrkvou a miešame kým nevznikne hustejšie cesto. Na do tortovej formy vystrihneme papier na pečenie a boky vymastíme tukom. Cesto vylejeme do formy a pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C asi 25 – 30 min. Upečenú tortu necháme úplne vychladnúť. Medzitým pripravíme polevu. Všetky suroviny dôkladne zmiešame a natrieme na vychladnutú tortu.  

Tip: Namiesto polevy môžeme ozdobiť kolieskami mrkvy dusenej na vode s troškou cukru.  

CUKETOVÝ KOLÁČ S JABLKAMI 

 4 porcie  

150 g špaldovej múky 

 100 g cukety  

100 g mrkvy  

50 g trstinového cukru  

100 g jabĺk  

2 PL vody  

1 vajce  

mletá škorica  

1 kypriaci prášok do pečiva  

Cuketu, mrkvu a jablko ošúpeme a nastrúhame najemno. V miske zmiešame vajce, cukor, vodu, vanilku a pridáme cuketu, mrkvu a jablko. Pridáme múku, koreniny, prášok do pečiva a dobre premiešame. Zmes vylejeme do zapekacej misy a pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C približne 30 – 40 min. 

ŠALÁT S JAČMENNÝMI KRÚPAMI 

200 g jačmenných krúpkov  

1 uhorka  

100 g čerstvého špenátu  

10 reďkoviek  

2 PL olivového oleja lisovaného za studena, pripadne repkového oleja  

šťava z 1 citróna 

Soľ 

Krúpky prepláchneme a dáme variť v trojnásobku vody približne 25 min. Uhorku umy- jeme, rozkrojíme, zbavíme semienok a nakrájame na malé kocky. Reďkovky umyjeme a nakrájame na malé kocky. Špenát umyjeme a nasekáme najemno. Všetko spolu zmiešame. V hlbokej miske zmiešame olej, šťavu a soľ‘ podľa potreby. Krúpy ešte teplé zmiešame so zeleninou. Na záver pridáme zálievku. 

Zaujal vás tento článok?

Moja certifikácia výživy a trénovania

Svoju odbornosť som dokázala aj na základe úspešného absolvovania certifikovaného kurzu Poradca pre výživu od spoločnosti Winstitut. Poznatky a štúdie ohľadom výživy však neustále napredujú, a preto je pre mňa dôležité neustále na sebe pracovať a zdokonaľovať sa. Vďaka desiatkam školení, kurzov a workshopov stále rozširujem svoje nadobudnuté vedomosti a zručnosti. Okrem výživy milujem aj pohyb a vzdelávam sa aj v tomto smere. Preto som sa rozhodla že absolvujem kurz Kondičného trénera I. stupňa v Efect Fit, aby som mohla aj takto pomáhať ľudom.

Žlčník označovaný aj ako vesica fellea či vesica biliaris v latinčine, je orgán v tvare hrušky s dĺžkou približne 10 centimetrov. Tento vakovitý orgán sa nachádza pod pečeňou, ukladá žlč a počas trávenia ju uvoľňuje do tenkého čreva. Žlč je tekutina žltozeleného sfarbenia, ktorá sa tvorí v pečeňových bunkách a cez intrahepatálne žlčové cesty sa odvádza do žlčníka.

Problémy spojené s žlčníkom sú v súčasnosti stále častejšie. Medzi najčastejšie ochorenia žlčníka patria žlčové kamene, zápal žlčníka (cholecystitída), choledocholitiáza (prítomnosť kameňov v žlčových cestách), porucha biliárnej motility (je ochorenie gastrointestinálneho traktu charakterizované porušením odtoku žlče z pečene cez žlčové cesty tzv. biliárna dyskinéza), zápal žlčovodov, rakovina žlčníka a polypy žlčníka.

AKO BY MALA VYZERAŤ strava po operácii žlčníka?

Vhodné potraviny:

1. Mäso:

Preferovať nízkotučné druhy ako kuracie prsia, morčacie prsia, bravčové mäso (stehno, orech, karé, panenka), hovädzie mäso (nízka roštenka, vysoká roštenka, sviečková), ryby (aljašská treska, zubáč, pstruh dúhový a kapor), netučné králičie mäso, teľacie mäso.

2. Mäsové výrobky:

Detská šunka (nad 90 percent mäsa), kuracia, morčacia šunka s vysokým podielom mäsa, diétna saláma

3. Mlieko a mliečne výrobky:

(podľa toho ako ich pacienti tolerujú). V akútnej fáze mlieko samostatne nie je odporúčané a veľa pacientov má z neho tráviace problémy. Ak pacient dobre toleruje mlieko tak sú odporúčané nízkotučné a nepikantné mliečne výrobky.) Nízkotučné mliečne výrobky, nízkotučný tvaroh, jogurt, mozarella, tvrdé syry do 30% tuku, cottage cheese, acidko, kefír…

4. Vajíčka: 

Ako samostatný pokrm nie sú odporúčané, len na spojenie pokrmov raz denne.

5.Tuky: 

Kvalitné rastlinné oleje napríklad olivový, repkový, slnečnicový. Tuky zo živočíšneho pôvodu sa odporúčajú tesne po operácii úplne obmedziť, rastlinné maslo v malom množstve.

6.Pečivo: 

Vodové, netučné pečivo z bielej múky bez posýpky, biely chlieb, sendvič, kaiserka, žemľa, ideálne z predošlého dňa (pretože čerstvé kôrky môžu dráždiť). Dalej ryžové chlebíčky, sucháre, piškóty, netučná vianočka.

7. Obilniny: 

Ryža, zemiaky, pohánka, ovsené vločky, pšeničná krupica, kukuričná múka, cestoviny (najmä ryžové).

8. Ovocie a zelenina

banány, jablká, marhule, broskyne, citrusy, avokádo a kompóty (v menšom množstve). Ovocie podávame čerstvé, mrazené, tepelne upravené (napríklad jablková kaša). Ovocie treba mechanicky zbaviť šupiek a jadierok.

mrkva, petržlen, zeler, listový šalát, špenát, tekvica, cuketa, fazuľka, cvikla. 

Zelenina môže byť čerstvá, mrazená, alebo tepelne upravená do mäkka. Zelenina musí byť nenafukujúca, starú, drevnatú zeleninu sa neodporúča používať. Zeleninu pred konzumáciou treba poriadne očistiť, ošúpať a zbaviť všetkých zvyškov.

9. Nápoje

slabý čierny čaj, šípkový, ovocné čaje, bylinkové čaje (napríklad z pestrecu mariánskeho, mätový čaj, repíkový čaj…), ovocné šťavy, nesýtené minerálne vody.

10. Koreniny

pikantné, dráždivé koreniny obmedziť (chilli, čierne korenie, červená paprika…), a radšej používať na dochutenie bylinky, petržlenovú vňať, bazalku, bobkový list, provensálske bylinky, zelerovú vňať, kôpor, majoránka. Na dochutenie sú dalej vhodné citrónová a pomarančová šťava, vanilkový cukor, škorica.

11. Polievky

Netučné mäsové vývary, zeleninové polievky (mrkvová, zelerová, petržlenová, zemiaková, paradajková, špenátová), obilninové polievky (z ovsených vločiek, pohánková, ryžová)

Pozor na zahustené polievky, v tejto diéte nie sú vhodné, ak ta zahusťovať vlastnou potravinou, prípadne zemiakom.

NEODPORÚČANÉ JEDLÁ:

Mäso:

odporúča sa vyhýbať tučným mäsám a mäsovým výrobkom ako:
tučné červené mäso (bravčový bôčik, bravčová krkovička), divina, vnútornosti,(obličky, pečeň, srdce, mozog) údeniny, slanina, mäsové výrobky (tlačenka, klobásy, jaternice, mäsové konzervy, paštéty, párky), surové mäso,  tučné ryby, morské plody, rybacie konzervy v tuku a surové ryby.

Mliečne výrobky (plnotučné):
mlieko a mliečne výrobky: vysoko tučné, zrejúce a tavené syry, smotanové jogurty, smotana, šľahačka a bryndza, mäkké syry ( napr. bambino)

Pečivo: 

ešte teplé, čerstvé pečivo (čerstvé kôrky môžu dráždiť), knedle, kysnuté cesto, lístkové cesto a linecké cesto.

Ovocie (so šupkou a jadierkami, kôstkové a drobné ovocie):
hrušky, maliny, černice, ríbezle, egreše, čučoriedky, ďatle, figy, kiwi, hrozno, jahody, (odporúčaná je zriedená šťava z čučoriedok)

Zelenina (nafukujúca):
cesnak, cibuľa, pór, kel, kapusta reďkovka, paprika, paradajka, karfiol, brokolica (ak chcete konzumovať tieto potraviny tak odprúčam kombinovať s nenafukujúcou zeleninou, v menšom množstve napríklad so šalátom.

Nápoje:

sýtené (bublinkové) nápoje, silný čierny čaj, alkoholické nápoje (destiláty, pivo, víno), sirupy, silná káva (najmä „turek“) a čierna káva (bez mlieka a cukru) – max. 1x za deň.

Iné:

dochucovadlá: bujóny, majonéza, tatárska, kečup, ocot, horčica, worcester omáčka, sójová omáčka, ostré korenie, štiplavé korenie, chilli omáčka
konzervované jedlá, instantné jedlá (polievky) a jedlá rýchleho občerstvenia (napr. Hranolčeky, burgre, kebab),
orechy, mak (môžu dráždiť)

pochutiny: koláče, múčniky, cukroviny, čokoláda, čipsy a rôzne pochutiny (tieto hotové jedlá obsahujú obrovské množstvo tzv. skrytých tukov, a trans-mastných kyselín.)
tuky (bravčová masť, maslo vo väčšom množstve, rastlinné margaríny typu Flora, Rama).

Žlčníková diéta – úprava pokrmov
Najvhodnejšia kuchynská úprava pokrmov je varenie, dusenie a dusenie v pare. Pečieme v alobale, teplovzdušnej rúre a v špeciálnom riade bez použitia tuku. Pokrmy odporúčam zahustiť ,,diétnou zápražkou“ (múka sa opraží nasucho a pridá sa do nej tuk), múkou rozmiešanou vo vode, mixovanou zeleninou, strúhaným zemiakom, alebo zemiakovým škrobom. Pre získanie lepšej chuti obalíme mäso do hladkej múky a opečieme ho na rozpálenej panvičke alebo hrnci (vhodný riad je napríklad riad s teflónovou vrstvou) bez tuku. Zalejeme netučným vývarom alebo vodou a ďalej tepelne upravíme. Tuk odporúčam pridávať až do hotového pokrmu. Cesnak, cibuľa a niektoré koreniny (korenie, nové korenie, bobkový list) je možné v šťave vydusiť a potom z pokrmu odstrániť. Vyprážanie, opekanie na tuku a fritovanie nie je pre túto diétu vhodné.

Rovnaký význam ako správna strava má aj dodržiavanie pitného režimu. Veľmi dôležité je aj rozložiť si príjem jedál do 5 – 6 porcií denne – odporúča sa jesť viackrát denne v menších porciách, pričom jedlo by nemalo byť ani veľmi teplé, ani veľmi studené.

PODPORNÁ LIEČBA – bylinky na žlčník

Vhodným doplnením diéty pri miernych ťažkostiach môžu byť aj čaje a bylinky, ktoré podporujú tvorbu žlče alebo jej vylučovanie. Normálnu funkciu pečene alebo žlčníka podporujú kurkuma, artičoky, koreň púpavy lekárskej, pestrec mariánsky, nechtík alebo repík. Používanie týchto doplnkoch odporúčame konzultovať s lekárom.

Zaujal vás tento článok?