Myslím, že väčšina mamičiek sa nevie dočkať toho pocitu po pôrode, ako si svoje dieťa privinú na svoju hruď a ono prirodzene nájde prsník a začne sa dojčiť. S dojčením je to ako s chôdzou, je pre nás prirodzené no musíme sa ho naučiť. Preto na úvod odporúčam všetkým budúcim mamičkám, ktoré sa rozhodnú svoje dieťa dojčiť, aby sa na toto obdobie pripravili ešte počas tehotenstva a boli pripravená na situácie, ktoré môžu nastať 😊.

Materské mlieko predstavuje najprirodzenejšiu a najvhodnejšiu výživu pre dojča. Obsahuje všetky živiny a energiu potrebnú počas prvých šiestich mesiacov života dieťaťa. Zároveň mu poskytuje ochranné protilátky, ktoré znižujú riziko mnohých bežných ochorení. Je bezpečné, vždy dostupné, má ideálnu teplotu a pred konzumáciou nevyžaduje žiadnu ďalšiu úpravu ani sterilizáciu. Dojčenie je odporúčané ako jediný zdroj výživy a tekutín počas prvých 6 mesiacov života. Aj po tomto období zostáva dôležitou súčasťou výživy – v druhej polovici prvého roku dokáže pokryť až 50 % nutričných potrieb dojčaťa a v druhom roku života približne jednu tretinu potrieb batoľaťa.

Okrem nutričných benefitov má dojčenie aj množstvo ďalších výhod:

• dojčené deti menej trpia na akútne gastroenteritídy, respiračné ochorenia, zápaly stredného ucha a močových ciest,
  
• u matky pomáha stabilizovať psychiku po pôrode, podporuje regeneráciu pôrodných ciest,
  
• znižuje riziko karcinómu prsníka a vaječníkov,
  
• posilňuje citovú väzbu medzi matkou a dieťaťom,
  
• je ekonomicky výhodnejšie v porovnaní s umelou výživou.

Napriek množstvu benefitov je podľa štatistík menej ako polovica detí na celom svete exkluzívne (výlučne) dojčená do 6. mesiaca života.

Po 6. mesiaci života sa začína s podávaním príkrmov. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča kombinovať dojčenie s pevnou stravou minimálne do 2 rokov veku dieťaťa a aj ďalej, ak to matke a dieťaťu vyhovuje. Dojčenie pritom nepredstavuje len spôsob zabezpečenia výživy a tekutín, ale zohráva aj významnú emocionálnu a psychologickú úlohu. Zloženie materského mlieka sa neustále mení podľa aktuálnych potrieb dieťaťa, jeho zdravotného stavu a stupňa zrelosti. Poskytuje mu imunologickú ochranu, reguluje metabolizmus a zohráva zásadnú úlohu pri vývine mozgu. Tým ovplyvňuje psychomotorický vývoj, kognitívne funkcie aj intelekt dieťaťa. Deti, ktoré boli dojčené, majú podľa výskumov nižšie riziko rozvoja obezity, diabetu mellitu 1. aj 2. typu, aterosklerózy, a tiež nižšiu pravdepodobnosť výskytu SIDS (syndróm náhleho úmrtia dojčaťa).

Odporúčania na výživu počas laktácie sú veľmi podobné ako počas tehotenstva. Strava by mala byť pestrá a nutrične vyvážená, aby zabezpečila dostatok živín pre dieťa aj matku.

Netlačte na seba: Telo teraz potrebuje energiu na regeneráciu aj starostlivosť o dieťa

Tvorba materského mlieka je energeticky veľmi náročný proces, plus sa k tomu pridáva aj realita prvých mesiacov (niekedy aj rokov 😊) – nočné vstávanie, spánkový deficit, nosenie bábätka na rukách, uspávanie, hojdanie na fitlopte, prechádzky s kočíkom/nosičom, prebaľovanie a samozrejme starostlivosť o domácnosť. Všetky tieto aktivity stoja naše telo množstvo energie.é rýchle a drastické chudnutie. Telo potrebuje energiu a to nie len na tvorbu mlieka, ale aj na svoje vlastné fungovanie, regeneráciu a bežné fungovanie počas dňa.

Postupné a pomalé chudnutie u žien s normálnou racionálnou výživou dosiahnuté len miernou reštrikciou príjmu pestrej stravy nemá vplyv na objem a zloženie materského mlieka. Ak k tomu pridáte ešte vhodnú fyzickú aktivitu v rámci svojich možností (a po stabilizácii laktácie, kontrole lekárom a fyzioterapeutom), môžu obe pomôcť k postupnému návratu k predpôrodnej hmotnosti.

O koľko treba teda navýšiť svoj energetický príjem keď dojčím?

• pri plnom dojčení (bez príkrmov umelým mliekom) počas prvých štyroch až 6 mesiacov približne o +500kcal

• pri čiastočnom dojčení asi o +250 kcal/deň

(Presné množstvo energie, ktorú žena spáli na tvorbu materského mlieka závisí aj od toho, ako je živená a koľko má (nielen) tukových zásob).

Organizmus ženy využíva aj tukové zásoby, ktoré sa vytvorili počas gravidity (približne 2–3 kg). Vďaka tomu dochádza u dojčiacich žien k prirodzenej redukcii hmotnosti – približne 0,8 kg mesačne.

Ak chcete počas dojčenia postupne schudnúť, energetický príjem by nemal dlhodobo klesnúť pod približne 1 500 kcal/deň. Toto číslo nie je náhodné – vychádza z pozorovania, že u dobre živených dojčiacich žien, ktorých príjem klesol pod túto hranicu, došlo k zníženiu objemu mlieka a bol ohrozený rastový vývoj dieťaťa (Strode 1986, citované v Cochrane systematickom review). Ide o hranicu z menšej štúdie, nie o univerzálny limit platný pre každú ženu. Individuálna potreba energie bude teda závisieť od vašej hmotnosti, aktivity a intenzity dojčenia, preto akékoľvek výraznejšie obmedzenie príjmu konzultujte s odborníkom na výživu – nutričný terapeut či dietológ.

Ovplyvňuje strava matky teda zloženie materského mlieka?

Zloženie materského mlieka, až na pár živín, je v podstate stabilné, a vplyv aktuálnej výživy matky je častokrát preceňovaný. Výživové odporúčania pre dojčiacu ženu by mali  vychádzať zo zásad racionálnej výživy.

Bielkoviny

Množstvo bielkovín prijímaných matkou počas dojčenia do určitej miery ovplyvňuje ich obsah v materskom mlieku. Bielkoviny obsiahnuté v materskom mlieku sú vysoko kvalitné, ľahko stráviteľné a nezaťažujú obličky dojčaťa. Naopak, majú ochranný účinok a prispievajú k správnemu vývoju a fungovaniu obličiek u dieťaťa.

Kde ich nájdeme? Zamerajte sa na dostatočný príjem bielkovín v podobe hydiny, rýb, králičie a teľacie mäso, fermentované mliečne výrobky. Nezabúdajte ale aj na strukoviny, obilniny či orechy ako rastlinný zdroj bielkovín, ktoré ale spoločne v strave kombinujte.

Tuky

Príjem tukov v strave matky významne ovplyvňuje obsah tukov v materskom mlieku. Ich koncentrácia sa v priebehu dňa prirodzene mení – najvyššia býva popoludní, večer a ku koncu dojčenia. Dostatočný príjem polynenasýtených mastných kyselín, najmä omega-3 mastných kyselín, v strave matky počas laktácie má pozitívny vplyv na vývoj nervovej sústavy dieťaťa, predovšetkým mozgu, a zároveň pôsobí protizápalovo v organizme matky aj dieťaťa. Zásoby esenciálnych mastných kyselín, ktoré si bábätko nahromadilo počas tehotenstva, po pôrode postupne klesajú a potom je plne odkázané na ich príjem v strave matky. Ukazuje sa, že suplementácia DHA vedie k lepšiemu psychomotorickému vývoju dojčaťa.

Sacharidy

Zdrojom sacharidov v materskom mlieku je najmä laktóza – mliečny cukor. Okrem toho materské mlieko obsahuje aj oligosacharidy – špeciálny druh sacharidov, ktoré dieťa nestrávi a slúžia ako potrava pre baktérie v hrubom čreve dojčaťa – tzv. Human Milk Oligosaccharides (HMO). 

A čo ďalšie živiny v materskom mlieku

Materské mlieko obsahuje stabilné množstvo vitamínov D, E, K, kyseliny listovej, železa, vápnika, zinku či medi. Ich hladina nie je priamo závislá od aktuálneho príjmu v strave matky. V prípade nedostatku týchto živín v strave organizmus matky využíva vlastné zásoby, preto je dôležité zabezpečiť ich dostatočný príjem.

Naopak, vitamíny rozpustné vo vode v materskom mlieku sú priamo ovplyvnené stravou matky. Zvýšenú pozornosť je potrebné venovať vitamínu A, selénu a jódu. Ich nedostatok v strave matky vedie k nižšiemu obsahu týchto látok v mlieku. Materské mlieko všeobecne obsahuje menej jódu, preto je odporúčané, aby matka konzumovala aspoň dvakrát týždenne morské ryby. Ak ryby nekonzumuje, odporúča sa jód suplementovať v dennej dávke 200 μg. Výborným zdrojom jódu je aj minerálna voda Vincentka. Vincentka je veľmi bohatým zdrojom jódu, preto neplatí, že čím viac, tým lepšie. Nadbytok jódu môže rovnako ako jeho nedostatok negatívne ovplyvniť funkciu štítnej žľazy. Na pokrytie dennej dávky postačuje cca 38 ml, vyššie množstvá už neprinášajú ďalší benefit.

Mikrobióm a zázračné prebiotiká v mlieku

Okrem klasických živín cez mlieko dieťaťu mamička odovzdáva aj časť svojho vlastného mikrobiómu, čím sa osídluje črevo bábätka priaznivými baktériami. Okrem toho materské mlieko obsahuje aj špeciálne prebiotiká (HMO ktoré sme vyššie spomínali), ktoré bábätko nevie stráviť – slúžia výhradne ako potrava pre dobré baktérie v jeho črevách. Tým sa buduje silný imunitný štít a zdravé trávenie už od prvých dní.

Mýtus o „slabom“ mlieku

Mnoho žien sa obáva, či majú „dostatočne výživné mlieko“ a neraz sa pýtajú, či nemajú náhodou slabé mlieko. Slabé mlieko ale neexistuje, je presné také ako vaše dieťa potrebuje. Materské mlieko sa delí na tzv. „predné“ mlieko (na začiatku dojčenia) obsahuje viac vody a menej tukov – slúži najmä na uhasenie smädu. Takzvané „zadné“ mlieko (uvoľňuje sa pri dlhšom dojčení) je bohatšie na tuky a energiu. Nemusíte však nič merať ani odsávať – telo sa prispôsobí prirodzenému rytmu sania dieťaťa.

Pitný režim počas dojčenia

V súvislosti s tvorbou materského mlieka by žena mala denne prijať cca 45 ml tekutín na kilogram svojej hmotnosti, vrátane vody, ktorá je obsiahnutá v potrave. V minulosti sa tvrdilo, že čím viac vody žena vypije, tým viac sa jej bude mlieka tvoriť. Dnes už vieme, že sa jedná o mýtus a nadmerný príjem tekutín nie je žiadúci.

Čo vylúčiť zo stravy počas dojčenia?

Vieme, že sa v minulosti odporúčalo aby mamička zo svojej stravy vylúčila všetky alergény a potraviny, ktoré môžu spôsobovať nafukovanie a diskomfort pri trávení. Dnes sa ale už neodporúča preventívne zo stravy dojčiacej matky vylučovať alergény alebo potraviny, o ktorých sa v minulosti predpokladalo, že spôsobujú tráviace problémy každému dojčaťu. Mamička počas dojčenia by mala sledovať reakcie svojho dieťaťa počas alebo po dojčení a podľa toho odpozorovať, na ktoré potraviny je jej dieťa citlivé. Niekedy je však potrebné zo stravy matky vylúčiť ťažšie stráviteľné potraviny, ktoré môžu spôsobovať nafukovanie u matky aj dojčaťa, pretože niektoré zložky týchto potravín prechádzajú do materského mlieka.

Káva počas dojčenia

Rovnako ako počas prekoncepčnej výživy a tehotenstva, aj dojčiaca žena by mala obmedziť príjem kofeínu na maximálne 200 mg denne, čo zodpovedá približne dvom šálkam kávy. Kofeín prechádza do materského mlieka približne do 15 minút a jeho najvyššia hladina sa dosahuje do jednej hodiny po konzumácii. Opäť aj tu platí, že si treba odsledovať na svojom bábätku či mu kofeín prekáža alebo nie. Niekedy sa môže stať, že po konzumácii kávy dieťa býva nepokojné, môže ho bolieť bruško a môže trpieť nespavosťou.

Alkohol počas dojčenia

Alkohol je toxická, psychoaktívna a závislosť vyvolávajúca látka. Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny ho pred desaťročiami klasifikovala ako karcinogén skupiny 1, teda medzi látky s najvyšším rizikom, do ktorej patria napríklad aj azbest, ionizujúce žiarenie či tabak.

Neexistuje bezpečná dávka alkoholu a najbezpečnejšou voľbou počas dojčenia je alkohol vôbec nekonzumovať. Nadmerná a chronická konzumácia alkoholu je absolútne nezlúčiteľná s dojčením.

Ak si ale chcete vo výnimočných prípadoch vypiť 1 pohár štandardného alkoholického nápoja (1 malé pivo, 1,5 dcl vína či 1 malý štamperlík tvrdého alkoholu), mali by ste dieťa pred konzumáciou alkoholu nadojčiť a následne po konzumácii daného množstva alkoholu dieťa nedojčiť aspoň 2 hodiny. Dnes sa ale už presadzuje dojčenie nie podľa hodín, ale podľa požiadaviek a potrieb dieťaťa a tak vieme, že sa môže stať že sa dieťa nadojčí a po pár minútach sa môže opäť dožadovať prsníka (najmä u malých bábätiek je takýto scenár veľmi bežný).

Pár slov na záver…

Dojčenie nebýva vždy dokonalé a občas to môže byť aj náročné. Taktiež nie je pravda, že dojčenie je “zadarmo”. Áno materské mlieko si síce nekúpime len tak v obchode, ale za to nás dojčenie môže stáť veľa energie, úsilia, spánku a občas aj bolesti. 

Ak sa rozhodnete svoje dieťa dojčiť, dojčenie má preukázané zdravotné benefity pre vás aj bábätko. Ak sa ale rozhodnete nedojčiť, alebo to z akéhokoľvek dôvodu nevyjde, vaše dieťa bude v poriadku aj tak. Dôležitejšie než spôsob výživy je, aby ste sa v starostlivosti oň cítili dobre a mali dostatok podpory. Nikto nemá právo vás za vaše rozhodnutie súdiť. Úlohou nás zdravotníkov nie je vás súdiť, ale vysvetliť vám, aké benefity má dojčenie pre vás a vaše bábätko. Samotné rozhodnutie je už na vás. 

Taktiež netreba počítať každú kalóriu ani mikrogram jódu či inej živiny. Stačí pestrá strava, počúvanie vlastného tela a dieťaťa a trpezlivosť. Ak si nie ste istá, čo je pre vás a vaše dieťa najlepšie, obráťte sa na svojho pediatra, laktačnú poradkyňu, pôrodnú asistentku alebo nutričného terapeuta – individuálne odporúčanie vám vždy poskytne viac istoty než akýkoľvek článok.

Článok vychádza z odporúčaní WHO, EFSA, publikácie Kohout: Klinická výživa (2021), Kasper: Výživa v medicině a dietetika (2015) a systematických prehľadov Cochrane Library.

Zaujal vás tento článok?

Moja certifikácia výživy a trénovania

Svoju odbornosť som dokázala aj na základe úspešného absolvovania certifikovaného kurzu Poradca pre výživu od spoločnosti Winstitut. Poznatky a štúdie ohľadom výživy však neustále napredujú, a preto je pre mňa dôležité neustále na sebe pracovať a zdokonaľovať sa. Vďaka desiatkam školení, kurzov a workshopov stále rozširujem svoje nadobudnuté vedomosti a zručnosti. Okrem výživy milujem aj pohyb a vzdelávam sa aj v tomto smere. Preto som sa rozhodla že absolvujem kurz Kondičného trénera I. stupňa v Efect Fit, aby som mohla aj takto pomáhať ľudom.